Tatring - alpine running.

Piatok 21. septembra. Hlási sa posledný deň pred príchodom frontu spojeného so snežením.

Zároveň teda posledná šanca na špecifický tréning v podmienkach, ktoré budeme mať s Mišom na preteku v andore els 2900. Martin V. prichádza po lete na rakúskej chate domov a má potrebu sa po dvoch dňoch v civilizácii ísť vyvenčiť. Akper Š. je stále pripravený.

Martin načrtáva trasu, ktorú išli pre nejakými rokmi duo Anna Figura s nejakým poľským kamarátom takyrátom. Urobili tam nejaký pekný športový čas. Predostrenie je rýchle - trasa Vyšné Hágy - Batizovskou próbou hore na chlebodarcu (Gerlach) - po hrebeni do Tetmayerovho sedlo - dole gipsyho próbou - na poľský hrebeň - cez prielom - okolo zbojky hore do javorového sedla - sedlo sedielko - malý ľadový - po hrebeni na veľký ľadový štít - ľadový kôň - terynka - malý pyšný - veľký pyšný štít - lomničák a smer sedlo.  6 štítov.

Výkop o 4,00 z hágov, vcelku sviežo, mňa pri zaparkovanom aute víta prevrátený kontajner po medveďkovi dajlapkovi. Kedy konečne budú všetky kontajneris zabezpečené?

Ranný polobeh polochôdza mi úplne nesvedčí, hlavu mam v oblakoch perín, málo som spal, v práci je toho teraz dosť. Kým si stihnem uvedomiť čo sa deje sme v batizovskej próbe, na vrchole na sekundu presne na východ slnka po 2h a 19m. V mysli odriekam svoju mantru. Nech sú všetky bytosti šťastné. A aj nech je nebo všade. Nielen tu.

Nechcem sa pýtať či čas ozaj letí, iba si spomeniem, že sme zase deti.

Po hrebeni do Tetmayera, gipsyho próbou dole, míňame gajdov s klientami, čo nás mierne zdržuje, čakáme, posedávame kým povylezú a čas nenávratne ide doprdele. Nevadí aj tak to bude plný deň. Na poľský hrebeň, vždy keď tu som si spomeniem ako tu beží Miňo Madaj na Psotkáči a vždy nechápem tie časy. Dole-Hore Prielom, bez zastávky okolo Zbojky, travez Javorákov, cez Ostrý kotol do Javorového sedla, toto miesto mám veľmi rád, opäť traverz dole a hop do Sedla Sedielka a na Malý Ľadový, pekne po hrebeni kde Martin V. urobil segment pre tých čo to majú radi vzdušné. Na Veľký cez Koňa dole na Terynku, Akper sa odpadája, musí do roboty, my ďalej na Malý Pyšný - Veľký - zliezačky, škrabačky, kramlovačky a karlovačky na Deda alias Lomnický a dole smer sedlo.

Časovo to vyšlo na nejakých 10 hodín a niečo bez stopovania hodiniek, kilometrov 29 cca, výškových +3800m. Je tu pekný priestor na takzvaný alpine running čo je vlastne táto kategória. V zahraničí je takýchto ľudí čo sa tomu venujú dosť. Trail running je krásny ale stále je to beh po nejakom vyznačenom chodníku, alpine running ponúka voľnejší zážitok z pobytu a pohybu v prírode v jej najvyšších končinách. Je tu perfektný priestor na tréning, Tatry poskytujú všetko. Je tu neskutočný potenciál či na zväčšovanie ihriska alebo možnosti urobiť pretek na ktorý by sa chodili pozerať nadšenci z celého sveta - ale chyba je niekde v systéme slovenskom. Tak minimálne môžeme byť radi za takéto dni. Nabudúce samozrejme padli nové nápady ako toto predĺžiť, natiahnuť, sťažiť.

Nech scéna žije. May the force be with you.

Gabriel Šlárko

• Späť