Rozhovor: Julo Kaľavský a Sedem samíc tatranských

Julo ako popredný slovenský bežec, pravidelne sa umiestňujúci na pretekoch ako Nonstop NT alebo Tatranská šelma Ultra na bedni, by mohol pokojne spať na vavrínoch a občas tam nejaký pridať. Opak je ale pravdou. Pred časom ma zaujal svojím projektom Od hole k holi, v ktorom sám prebehol z Kráľovej hole na Kojšovskú hoľu po trase, dlhej vyše 100 km. Už vtedy som sa potešil, tak ako sa vždy poteším, keď niekto, kto na pretekoch nebýva len do počtu, si nájde čas, sily a inšpiráciu na niečo podobné...
A tento rok Julo opäť prekvapil. Už dlhšie som sa snažil naznačovať, že ozajstné ultra je to tatranské, žulové a že miesta pre projekty, ktoré ešte nikto nespravil, je tam veru habadej... A Julo nelenil a skóroval... A poriadne. Bez nejakého veľkého haló (pred alebo počas) sa mu podarilo na jeden záťah zrámovať sedem "tatranských summits" (samíc). Netrvalo mu to ani celý deň, čiže 24 hodín. (podrobnosti sa dozvieme)...
Ako skromný správca archívu len konštatujem, že z toho mála, čo v archíve máme, je to parametrami najväčší záhul. Určite... A tak položiť Julovi pár otázok už prišlo úplne prirodzene...
 

Ahoj Julo, popíš stručne kedy, kde, ako, koľko:
Vyrazil som v piatok 7.7.2017 o 3:00 hod. od hríbika na Brnčalke smer Jahňací štít, nasledoval zostup, po magistrále na Hrebienok, Slavkáč, naspäť na Pod Slavkáčom, magistrálou na Sliezsky dom, Velickou na Východnú Vysokú, späť na Sliezsky, magistrálou na Popradské pleso, Rysy, naspäť na Nad Žabím potokom, Kôprovský štít, Kôprovské sedlo, Hlinská dolina, Hlinská dolina ústie, Kôprovou dolinou na Pod Grúnikom,  modrou na Nad bytom, zelenou Kriváň, modrou Jamské pleso, magistrálou Pod Furkotou, po žltej Škutnastá poľana, Chata pod Soliskom,  Predné Solisko, Hotel FIS. Trvalo mi to 21h40min, niečo vyše 93km a kumulované stúpanie 7900m.
 

Čo bolo tvojou hlavnou inšpiráciou a motiváciou? Kedy sa zrodil ten nápad na niečo podobné? Inšpiráciou bolo delenie údajov z hríbikov dvomi, keď som bol v žehličkách z Podtatranu a tromi, keď som bol v teniskách. Videl som, že aj v Tatrách sa dajú vzdialenosti prekonávať pomerne rýchlo. Vedel som, že po značkovanom chodníku sa človek bez rizika postihu môže dostať na sedem slovenských tatranských štítov. Raz mi napadlo: všetky naraz! Potom som to kvasil a pred dvoma rokmi som to povedal Sašovi Kopčikovi, ktorý so mnou nakoniec projekt otvoril a zavrel. Krásne! Čo ma motivovalo, neviem, chcel som to.  

Počas akcie sa popri tebe vystriedalo pár kamarátov. Bolo ťažké ich presvedčiť, aby pomohli?
Bolo ich päť, ktorí so mnou vyšli aspoň na jeden štít. Iba na Slavkáči som bol sám. Koho som oslovil, ukázal nadšenie pre myšlienku.
 

Tak sa mi to páčilo, hoci je to masaker. Ale dolná časť Hlinskej je krásna.

Tá ranná noc v pohode, ale tá večerná, jedno nešťastie. Napr. z Predného Soliska som zostupoval tak dlho, ako som naň stúpal. Žula je OK, to stehienka boli na padrť.

Po Popradské sa mi išlo dobre, po občerstvení ešte presvedčivé Rysy, ale na Kôprovskom sa silno zhoršilo počasie a prišla na hlavu kríza. Potom ma vyplo ešte na Kriváni. Bolo výborné, že sme tam boli štyria. Traja to vedia dosvedčiť. Bolo to ťažké, myslím, že až k FISu to potom bolo už len dôjsť.

Bol som rád, že to mám za sebou. Veľmi rád. Ale najsilnejšie a najkrajšie pocity, na ktoré nikdy nezabudnem, som zažil dolu Hlinskou,psychicky som tam bol na dne.

Našťastie žiadne. Skvele mi pracovalo brucho, čo som zjedol, po tom sa mi uľavilo. Čo viac si želať... Strašná zima mi bola na ruky, totálne mi opuchli. 

Trenírky, tielko, šiltovka, trailová vesta a Hoka Mafate 2.  

No Beh na Roháčku u nás v Margecanoch, odkiaľ pochádzam, je beh do vrchu 8/800 so zmenami rytmu, je tam aj stojka aj zbeh aj silno technický terén, lesná cesta, single aj skala. Koná sa v tretiu aprílovú sobotu. Toho roku to bol 3. ročník. Pomáha obec, miestne KST Margecany, rodina a priatelia z All4Run. Verím, že sa podarí pokračovať.

Ďakujem rodine a svojim priateľom z All4Run, lebo tam sa išlo All4one.