Ultra Trail

Na úvod trochu geológie: Slovenský kras bol pôvodne vlastne podmorským cintorínom kadejakých malých pravekých potvoriek, ktoré si tam milióny rokov v pokoji kameneli. Ale alpínske vrásnenie im nedalo pokoj, zdvihlo celý ten blok vápenca nad hladinu a dotlačilo k nám. Ďalšie milióny rokov vodná erózia pílila, až to hučalo, a z pôvodne jednej dosky dnes máme sedem menších – krasové planiny Koniar, Plešivská, Silická, Dolný vrch, Horný vrch, Zádielska a Jasovská sú zároveň jadrom národného parku. A už dlhšie mi vŕtalo hlavou, ako ich všetky l

Že by sme aj mohli niečo pobehať, keď sa má na veľkonočnú nedeľu vyčasiť, nie? Bola požiadavka budúceho bývalého kamaráta. Že dobre, súhlasil som a navrhol Malé Karpaty alebo niečo tam v subtrópoch, kde by mohlo byť po snehoch a dažďoch suchšie. Ale že nie, že on niečo bližšie nakliká, od Púchova na západ. Súhlasil som, a tým som spravil jednu obrovskú chybu, majúc iné povinnosti a zabudnúc na geologické pomery valašských Beskýd vo vražednej kombinácii s doterajším usmokleným počasím. Takže keď dorazil printscreen a gpx, len som jedno le

Ako jar ožíva, začína ožívať aj telo, zdevastované Leteckou stovkou, a začínajú ho päty svrbieť a mapy trápiť - že čo by na seba vymyslelo, aby sa počas prvého aprílového víkendu dobre vyvenčilo a pritom sa moc nezničilo. Lebo o týždeň ho asi čaká seriózny zaberák - ak počasie dovolí (nedovolilo). Takže treba telo niečím „kratším“ rozcvičiť a zistiť, s akým tempom bude môcť asi počítať. Počasie sa ukazuje ideálne ultrabežecké, čiže nanič – s vetrom a dažďom. Sobota vhodnejšia, lebo škaredšia (s väčším dažďom), ale k

Stovka z Trenčína prišla po štvorročnej pauze v novom kabáte. Po Rasťovi a Ivovi ju prebrali Ďuri s Jirkom, a tak nám opäť do kalendára Slovak Ultra Trail pribudla zimno-jarná akcia. Tento rok to bola teda zimná verzia, aj keď predchádzajúce dni tomu tak nenasvedčovali. V piatok poobede pred pretekmi som bol v tričku a veste na prechádzke a užíval si jarné lúče. Podvečer ale prišla zmena, ktorú sme síce všetci predpokladali, no úprimne - nemyslel som si, že to bude až také drastické. Najprv sa obloha zatiahla, potom začalo fúkať, do toho liať ako

Poznáme to – v návale optimizmu si hlava vymyslí prihlásiť telo na akciu s natrénovanou nulou kilometrov, že veď času doooosť, veď ona presvedčí telo začať trénovať. Tak aj teraz – ale navyše som chcel byť na jar už raz konečne trochu rozbehaný, nie až na jeseň. V zime hlavne lyže deriem, ale keď tie zimy už stoja vieme za čo... Takže stovka je najlepší tréning na ďalšie stovky, nejako začať treba. Navyše na Leteckej som nikdy nebol (práve kvôli termínu), bolo načase spoznať novú telocvičňu a známe chodníčky pod Inovcom aj z inej strany.

O dva týždne Letecká stovka, bolo by vhodné začať aj trénovať... Tak mi celkom vhod padlo to počasie podľa Murphyho zákonov, že celý pracovný týždeň pekne a na víkend sa to už koľký raz popsulo? Na horách víchor, dovlnil sa k nám studený front, zima sa dočasne vracala, od severozápadu. Takže plán bol ukryť sa na juh, chránený od severu kopcami, a pohybovať sa tak, aby ma vietor tlačil do chrbta. Voľba preto padla na trasu zo Sliača do Detvy, pekne po značkách a chotárnych cestách, s početnými výhľadmi, pestrou krajinou podhoria Poľany, pomedzi

Ahojte priatelia! Áno viem, je to už stará ošúchaná akcia z leta ktorá obehla médiá v réžii Jožka Kubániho. (video dole) Ale možno si to niekto z vás prečíta aj v mojom podaní. Akurát je to náročnejšie na čas. Korunou Zeleného plesa to nazval Ferko Šmihál. Inšpiroval ho Janči Matava, ktorý pobehal všetky hlavné štíty tejto koruny, ale z dolín. (report dole) Toto rondo sa zrodilo vo Feriho hlave. Darmo, je to koumák. Plánoval to už dlhší čas. Pôvodne to chcel ísť sám, na čas. Keďže som sa mu zapáčil, prizval aj mňa. Musel však sú

Tak sa nám z ultrabehania stáva pomaly celoročná zábavka. Heeej, jasné, že už dávno je, ale takto v strede zimy tu zatiaľ nič takéto oficiálne pretekové doteraz nebolo (ak nerátame bratské české akcie). Vlani zrodený, pokusný, poriadne výživný okruh z Uhrovca do Uhrovca si rýchlo získal až takú lásku ultrášov, že sa tento rok, v sobotu 28. januára, o siedmej hodine rannej, priamo pod Buditeľovou sochou dokonca oficiálne začal deviaty ročník Slovenskej ultratrailovej ligy! Že bolo 200 miesteniek vypredaných len pár dní po spustení registrácie, ani

...ale aj pod Vartovkou, Turíčkou a Starou kopou, žeby sa Urpínove susedky neurazili. Len na vzdialenejší Kozlinec už neostalo času. Behával som tade často, ale vždy len tak intuitívne, využívajúc znalosť terénu. Tak som si tentokrát povedal, že to skúsim ako neznalý turista a budem sa snažiť orientovať podľa značiek. Najmä tých miestnych (na mape čiarkovaných), ktoré voľakedy vyznačili Mestské lesy Banská Bystrica – či sa zorientujem. Lebo vieme, ako niekedy miestne značky vyzerajú. Prehľadná mapa visí na ich stránke, len je trochu náročnejšie

Názov preto taký podobný staršiemu článku ( TU alebo odkaz dole), lebo zostava sa nazbierala úplne rovnaká ako takto pred dvoma rokmi na pobehu okolo Nitrianskeho Pravna. Aj dátum skoro sadol, tri týždne hore dole, to je nič. A možno ešte niečo dáme aj neskôr... Zámer bol vraj tentokrát nejako sa prehupnúť cez Kľak do Rajeckej doliny a nazad, ale hore nasnežilo a keď už aj prestalo, mraky viseli odporne nízko. Tak huspeninový pes dostal dôveru a naklikal niečo v Štiavnických vrchoch, že tam je pekne, aj keď je škaredo. A keď to tam vraj trochu pozná...

Na Javornícku stovku som mal vždy iba tie najkrajšie spomienky. Koniec koncov, pred siedmimi rokmi to bola moja prvá stovka, tu som si povedal, že toto je ono, toto je to, čo chcem. Bežať celé hodiny v nádhernej prírode s úžasnými výhľadmi a v tom najkrajšom ročnom období. Jeseň vie byť pochmúrna a smutná, no zároveň aj dychberúca a nádherná. Navyše toto sú asi jediné preteky, počas ktorých si môžem povedať, že bežím domov. Počasie sa nám už za tých x ročníkov vystriedalo všelijaké, od slnka cez dážď až po sneh. Tentokrát to ale nebude

Prvý novembrový deň, zhodou okolností sviatok takmer v strede pracovného týždňa a udrelo počasie typicky dušičkové, keď sa ráno v mlieku kúpe a celý deň nemá dosť, tak slnko k slovu takmer nepustí. Ale to v dolinách. Na kopcoch je tak, že tam treba ísť čím skôr, čím vyššie a čím dlhšie tam ostať. Teplo a azúrovo. Takže sa patrilo niekam vyraziť, niečo vymyslieť... Ale nechcelo sa ďaleko cestovať a vo vychytených lokalitách samozrejme plnka rodinná – každý správny rodič chcel určite využiť prázdniny a vyvenčiť ratolesti, kým sa

Nedá mi, aby som nezačal paralelou s Východniarskou stovkou. Klasický, vo filme o nej zachytený, doslova nesmrteľný výrok istého nemenovaného V. J. z roku 2017 („To čo kto toto vymyslel? Veď dole ide normálna cesta!“) mi chodil po rozume takmer celý čas, strávený na trase tejto novej slovenskej ultraakcie, ktorej by možno viac slušalo pomenovanie Novembrová rozbíjačka, alebo niečo v podobnom duchu. Ale skúsení masochisti si túto akciu našli aj bez bombastického názvu, stačili im parametre (131 km a 6300 v.m.) v kombinácii s dátumom, ktorý zväčša n

Pred pár rokmi som čítal článok ako mladí tatranci prebehli z Hágov cez Gerlach , Ľadové a Pyšné štíty až na Lomničák. Odvtedy som o niečom podobnom začal snívať aj ja , a čím ďalej tým viac ma to mátalo v hlave . Pomedzi to som sa zamýšľal nad tým, či to dám ešte v tomto živote, alebo až v tom budúcom. Pretože dôchodok mi pomaly, ale isto klope na dvere a s ním možno aj nejaká artróza, koxartróza..... Vlani ma však z podobných pesimistických úvah prebral článok od Ferka Šmihála, ktorý prebehol všetkých desať kopcov nad 2600 na jeden zá

Toto je v malom, slovenskom ultravesmíre ozaj výnimočná akcia – vždy na konci sezóny takto koncom októbra, VIP len pre pozvaných a viac v komunitnom ako pretekárskom duchu, takže to hlavné sa vraj odohráva do hlbokej noci na konci, v cieli, nie cez deň na trati. Vzdialenosť pre našinca ľudská, žeby každý stihol aj tú socializáciu a nebol moc rozmontovaný, aj ľudkovia z občerstvovačiek aby sa zúčastnili a tak... Len smola, že doteraz vždy boli javiskom bratislavské luhy a háje – vždy bola naporúdzi výhovorka, ako sa tam nedostanem. Na druhej strane