Ultra Trail

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný š

Nadišli začiatkom augusta konečne tie pravé letné dni: horúce a lenivé, prežiarené a pomalé. Aj telo je nejaké lenivé a pomalé, aj keď hlave sa pobehávať celkom chce. Nóóó, ale zas nie v takom hice ako sa chystá. Skoré ráno, ešte sivé, nezobudené, je preto na to ako stvorené. Pred nástupom do práce osoží pár hodín v prírode a príjemnom chládku. A treba aj nabrať nejaké tie výškové metre, nie len sa po rovinkách šuchtať. Preto beriem prvý ranný autobus, ktorý stúpa na Bystričku - pred konečnou už sa v ňom veziem sám. Na cestu ešte nesvie

Príjemne Prebehlo Piate Pokračovanie Parádneho Päťdesiatpäťkilometrového Pobehania Po Prekrásnej Prírode... Veľkej Fatry. Alebo: najbrutálnejšie „krátke“ ultra na Slovensku sa dožilo svojho prvého malého jubilea - a s úspechom. Lebo blata nebolo moc, nik sa nezrakvil, počasie prialo a corona dovolila. Malí nedobrovoľní darcovia krvi sa nerátajú (nejaké to koleno, to sa stane) a popoludňajšie búrkové mraky tiež len postrašili, nakoniec z nich nič nebolo. Ale keď sa ráno dvihli hmly a slnko a nastúpilo monzúnové dusno, kadejaké prognózy sa rojil

Prečo sprchovacia? Lebo si nepamätám Stíhačku, na ktorej by pršalo od štartu až do cieľa a všetkým a všade. No, nám niekde za Ďurkovou síce na chvíľu prestalo, ale ako Dalibor zahlásil, že „aha, už mám skoro suché tričko od toho vetra“, už nás polievalo znovu. A poriadne chladná sprcha to bola. Lebo vetrisko na hôľnych úsekoch ukazovalo, čo vie. Aspoň že fučalo prevažne z východných smerov, čiže pomáhalo tlačiť do chrbta. Do toho teploty okolo 10 stupňov – takže takmer ideálne bežecké počasie, neviem čo sa niektorí sťažovali, hehehe

Najprevýšenejšia stovka na Slovensku sa dožila siedmych narodenín a pokračuje v tradícii: čiže štart a cieľ sa nemenili, ale zas bola iná trasa ( TU ). Na niektorých miestach. Užili si ľudkovia pred koncom asfaltu do sýtosti - v Trebostovskej a Slovianskej doline. A znovu si skúsili aj „všeobecne obľúbený“ experiment s jedným úsekom trate, kde sa išlo tam aj nazad. Tentokrát nad Vríckom. Aspoň si niektorí pretekaniachtiví skontrolovali rozostupy so súpermi, pred koncom. Zato ale odpadol infarktovo-obľúbený stupáčik z Vríčanského sedla na Ostrú

Kto by na hory chodil, keď už sú po korone krčmy otvorené? ...som si tak povedal a vymyslel som si, že obehnem aspoň zopár krčiem okolo BB, keď už sa teda rysuje pekný víkend, prvý júnový. Podporovať miestnu ekonomiku treba. Aby som toho ale nenabehal príliš veľa, musel som medzi krčmami využiť kadejaké skratky. Že niekedy vedú aj horou, s tým som sa proste musel zmieriť. Zhodou okolností tie skratky idú cez väčšinu najvýraznejších kopcov okolo Bystrice. Taká horská koruna na hlave kráľovského mesta. Keď už mám tú korunu rodnej hrudy turčianskej

Také logické, asi 110-kilometrové kolečko okolo horného toku Kysuce. V najzápadnejšej jeho časti aj okolo jej prameňov, v najvýchodnejšej štart a cieľ v Čadci. Pohraničné Moravskosliezske Beskydy a Turzovská vrchovina na severe, Javorníky na juhu. Až na výnimky dobre značená trasa, (prevažne červenou), až na výnimky výborne behateľné chotárne cesty pomedzi samoty a viesky. Ponúkal sa aj čisto „červený variant“, ale trošku kratší a bez škodoradostnej provokácie na zabarikádovaných hraniciach :-) Ponúkali sa aj iné názvy ako Turzovská alebo

"The Borders exists only in peoples mind!" hlásalo kedysi motto dobrodružných extrémnych pretekov ECO Challenge, ktoré pravidelne vysielal kanál Discovery a na ktorých som vyrástol... Bolo to už dávno. Dnes na Slovensku ale zažívame úplnú explóziu záujmu o ultra a podujatiami je zaplnený celý kalendár. Táto sezóna ale začala špeciálne. Neočakávané udalosti dali stopku všetkým organizovaným podujatiam, a tak zatiaľ čo veľa ľudí má hlavu v smútku, nájdu sa aj takí, ktorí to berú ako príležitosť. Dalibor zaklincoval svoj Choč. Rišo sa tr

Veeeľmi sa mi páčia logické červené línie na turistických mapách :-) Túto z TN do HC (alebo opačne) som objavil už dávnejšie a hneď mi napadlo, že by to bola dobrá ultrarozcvička pred sezónou, keď sa už nohám žiada niečo dlhšie, ale na stovku si ešte netrúfnu. 85 km a nejakých 24 turistohodín mi ukázal Hikeplanner. 3140 plusových metrov nebol až taký dôležitý údaj, skôr tvar profilu, lebo smerom na juh by to z Inovca bolo už „v podstate“ z kopca (-3205 m). Treba sa šetriť takto na jar, nie? Taaaakže keď po posledných marcových mrazoch udrel

Alebo: improvizácii sa v tejto „dobe moru“ medze nekladú - keď nie je žiadúce cestovať, ale trénovať by sa žiadalo. Keby sa dalo. Videl som videjko, ako nejaký obyvateľ (asi) Hongkongu nabehal maratón doma v byte. Tak som sa zasníval, čo by sa tu u nás doma dalo... Ale predsa len: máme dosť prázdnych zvážnic, netreba to hrotiť a len okolo stola v byte behať. Tak som si v tom sne nakreslil do mapy kolečko, odhadom asii päťdesiatkilometrové, ktoré by vo vnútri zavrelo celý Martin aj s Vrútkami. Vyšla z toho taká kombinácia cezpoľného behu a „urbexu

Misia splnená, 24 hodinovka Valaská Dubová - Veľký Choč hore-dole 11x,110km 10560m+, celkový čas - 23:57 Dalibor Dvorštiak je známa postava slovenského Ultra. Minulú sezónu skončil dokonca na treťom mieste v hodnotení ultraligy. Okrem svojského prístupu k životospráve, dobrosrdečnej a zábavnej povahe je známy aj tým, ako si to ultra užíva, vždy je ho plná občerstvovačka :) Minulú sezónu patril  k najusilovnejším ultrabežcom a zúčastnil sa asi najväčšieho počtu domácich podujatí z popredných bežcov. O tom, že ultrabežci nie sú celkom normálni �

Toto (a jeho nástupcovia) je najmasívnejší bežecký model v ponuke, s výbornou ochranou chodidla a širokou stavbou pre dostatočnú stabilitu, s nie veľmi agresívnym vzorom na podrážke. Ich predstavenie je na Vetromagu TU . Deriem ich od augusta 2017. Vetroplach podriapal na alpských a tatranských šotolinách za ten čas vari tri páry. Ja takú spotrebu maratóniek nemám, lebo behám po mäkšom a rovnejšom. Zato tie jedny mi slúžia od začiatku na všetkých stovkách a ďalších dlhých výbehoch a výletoch – a že ich nebolo málo, v zime aj v lete. Premiéru

Julka jednoducho hviezdi! Minulý rok zažiarila najrýchlejším ženským časom prechodu Cesty hrdinov SNP (report je TU ). A teraz o tom napísala knihu. Dielo má ručne maľovanú obálku made by Julka, slušivý bielo-čierno-červený vzhľad a 360 strán zážitkov. Symbolickejšie by to síce bolo na 761,8 stranách, ale asi by sa to zle číslovalo, že? Zato tie zážitky nie sú len zo samotnej „esenpéčky“. Okrem popisu cesty samotnej je tam veľa bonusových strán navyše – napríklad celá Julkina „cesta k Ceste“, od prvých nápadov až po balenie auta začiat

Na jeseň predminulého roka Julka Batmendijnová vyspovedala slovenského ultrabežca Mariána Priadku. Majo bol vtedy na scéne ešte krátko, ale svojím raketovým nástupom ohúril scénu a nejaké teórie o dlhodobej a systematickej príprave ultramaratónca poslal na smetisko. Týmto rozhovorom by som chcel nadviazať na ten predošlý Julkin, priblížiť Majov mimoriadne úspešný rok 2019 a pozrieť sa do zákulisia života slovenského ultrabežca, ktorý sa raketovo rýchlo stal nielen slovenskou ultrabežeckou špičkou, ale začal sa výrazne presadzovať aj v zahraničí. Ešte

Ahoj Rudo, mohol by si sa čitateľom krátko predstaviť?  Turista a amatérsky bežec, večný bežecký laik, bez klubovej príslušnosti a systematického tréningového prístupu a trénera, ktorému v detstve zakazovali lekári športovať z dôvodu vrodeného zdravotného problému. Počas vysokej školy mi učarovali diaľkové pochody (DP) a diaľkové etapové pochody (DEP), svojho času som bol najmladší Majster turistiky v ČSFR. Po narodení dcéry Michaely (1999) a presťahovaní z Bratislavy do Liptovského Mikuláša som sa venoval iba turistike a práci (dvadsať