Ultra Trail

Osem dní na služobke bez pohybu a na víkend hlásia psie počasie, traja zmrznutí dorazili tento rok presne - z bajkovačky nebude nič. Ale v pošte výzva, či sa nechcem prebehnúť Podpoľaním, tam vraj aj slnko vykukne, mraky od severu zachytia kopce. Super ponuka sa neodmieta, takže rýchle balenie, v sobotu o piatej ráno sa nakladáme do auta v upršanom Martine traja a v zamračenej, ale suchej Bystrici priberáme štvrtý kus. Na juhu sa ukazuje aj modrá obloha, vyzerá to dooooobre!. Pred siedmou už parkujeme a prezentujeme v Podkriváni pred kulturákom, takmer nik

Už pár rokov v hlave driemala myšlienka na netradičné prepojenie viacerých pohorí. Nepýtajte sa ale, aký myšlienkový pochod viedol k prepojeniu vrcholov podľa 16. písmena slovenskej abecedy. Cesty neurónové sú minimálne také spletité ako naša sieť TZCH. V rámci prípravy na prvé ultra po troch rokoch som zvažoval niečo trochu dlhšie. Keď na sklonku apríla malo v sobotu skončiť daždivé počasie, spontánne rozhodnutie bolo na svete. Ide sa. Domyslieť hrubé črty logistiky bolo najmenej, zbaliť ultra fidlátka trvá len pár minút. Hodinku pred odchodom so

Dobre som si vlani tipol! Detské ultrabežecké trate naberajú raketovo na popularite, tak niet sa čo diviť, že druhý ročník slintania nad výhľadmi a krívania po škrapoch v okolí známej Zádielskej tiesňavy bol v zime vypredaný bleskovo rýchlo. 250 miest sa minulo ako teplé rožky. Síce ako vždy, na štart zopár ľudí neprišlo, ale v sobotu 26. apríla o siedmej ráno sa spod Turnianskeho hradu vyhrnulo do boja poriadne vojsko. Organizácia vďaka známym ksichtom „Made in SUT“ šliapala ako dobre namazaný stroj. Možno sa aj v noci pred štartom namazal, ktov

Tak sa volá najdlhšia trať (44 km/1900 v. m.) už dosť známeho charitatívneho bežeckého podujatia, memoriálu Jána Svočáka, ktoré dobrí ľudia (a samozrejme aj o. z. Slovak Ultra Trail) organizujú vo Svite na podporu ľudí, postihnutých zákernou Lou Gehringovou chorobou. Predposlednú marcovú sobotu sa bežci stretli pri rieke za mestom už deviaty raz, aby „zabili viac múch jednou ranou“ – pokecali, pobehali a najmä podporili dobrú vec. Počasie vyšlo – pred nedeľným dažďovým frontom parádna slnečná sobota, ráno primrznutá, v cieli už príjemne jarn�

Pretože preveľmi ľúbime pobehovať po lesoch, nedalo sa nedať o tom vedieť aj na Valentína. Teda dva dni po, keďže pripadol na pracovný piatok a v sobotu sa museli niektorí zamilovaní z toho asi ešte spamätávať. Aj zimu ľúbime (síce viac zasneženú), tak prečo sedieť za pecou, keď sa podľa SHMÚ z Arktídy až k nám akurát dovalila „najchladnejšia vzduchová hmota tejto sezóny“. Zas ale nič tragické, aj keď ráno na štarte v Žarnovici okolo -8 a teplota celý deň nevyliezla nad nulu. Ale na trase samozrejme kopčeky, k nim málo mrakov a vetra. A

Najvyšší kopec Kremnických vrchov má síce 1319 m, ale je to zalesnený chrbát bez výhľadov a všetky cesty na tú „náhornú plošinu“ vedú lesmi, z veľkej časti hospodárskymi. Len hore je rezervácia. Zároveň ako pokračoval snehovo biedny február (skôr taký koniec marca), keď sa v noci vyjasnilo a všetko to zmrzlo, nechcelo sa mi lyžami dakde po ľade hrkotať, obul som trailovky. Vyšiel z toho okruh od vlaku k vlaku, z hororovej (Hostelovej?) stanice v Hornej Štubni. Samé zvážnice, len strmý záver výstupu na Flochovú od severu (po zelenej) po lesnom

V podstate modrá turistická značka z Tlmáč cez Uhliská až na Havránkovu lúku, potom zostup do Žarnovice po červenej. Jednoduché, prehľadné, výborne značené – najmä to je dosť dôležitý fakt, pretože chodník tu na mnohých miestach neexistuje a keby neboli značky na „každom druhom“ strome, bola by to niekde aj taká menšia motanica. Najmä takto na prelome neskutočne suchého januára a februára, absolútne bez snehu, zato s našuchorenou vrstvou lístia, ktorá úspešne maskovala nielen chodník (ak tam niekde vôbec je), ale aj obvyklý lesný bordel v�

Prvé dni januára boli podľa predpovedí aj posledné, kedy sa dalo pobehať po lesoch „suchou nohou“ – lebo konečne bolo hlásené aspoň nejaké sneženie. Inverzie vrcholili, tak krajina aj bez snehu biela, stromy omrznuté, aspoň nejaká napodobenina zimy. V okolí Trenčianskych Teplíc je kúpeľných a iných lesných chodníkov (a ciest) habadej, tak nebol problém „naprogramovať si“ okruh od vlaku ku vlaku, z Trenčianskej Teplej - asi 33 km/1700 v. m. to vyšlo, takmer bez asfaltu. A snaha bola poťahať to po vyhliadkových miestach, ktoré mapa ukazovala. Jedin�

Ale samozrejme obchvatom, aby sa to rátalo. Cez niekoľko parádnych vyhliadkových braliek, takých typických pre Strážovské vrchy: Sokol, Košecký hrad, Rohatá skala, Ostrá Malenica, Jelenia skala. Takže by sa to mohlo teoreticky volať aj Strážovské vyhliadky mimo základný výber - druhá časť . Medzi vyhliadkami kadejaké cesty, za sucha inak príjemné, po predvianočných dažďoch ako kde. Niekde pod nohami sucho - lístie či šotolina, niekde blato topánky vyzúvalo, niekde trochu aj primrznutô bolo. Noc mala byť jasná, tak podľa predpovede to malo síce primrzn�

Cieľ Javorníckej stovky – Kuko s Náčelníkom stoja bokom a kujú dáke pikle. Bulvár ide akože náhodou okolo, podozrivo stíchnu... Bulváru to samozrejme nedá, šmejdí naokolo, naťahuje uši, nedá sa odohnať, a tak po chvíli už má pre istotu pozvánku „vo vrecku“. Na 16. november do Podkriváňa, skade vraj odštartuje pokusný, nultý ročník novej slovenskej ultraakcie. S parametrami „čosi cez 50 km a čosi cez 2000 výškových“ je to síce len detská trať, ale s jej krajinárskymi kvalitami bude isto kandidovať do zoznamu obľúbených. S podporou SUT

Rozlúčka s (oficiálnou) ultrasezónou sa pod týmto kódom myslím vydarila. Organizačne samozrejme, meteorologicky so šťastím. Teda jej prvá, oficiálna, behacia, menej dôležitá časť. Lebo ako toto píšem, tá podstatná časť sa v sobotu večer v Art café v Banskej Štiavnici ešte len rozbieha. Akurát malá chybička krásy sa predsa objavila, lebo čo je zle, ľudia zlenivievavajú - a čo je najzlejšie, ultrášov nevynímajúc! Koncosezónny ultrapunk začínal totiž v Prešporku ako normálna dospelácka stovka, po presune pod Sitno bol skrátený na tínedžersk

Ako sa už stáva zvykom, počasie prekonáva svoje vlastné rekordy a po vlaňajšom rekordne teplom septembri nastalo tento rok rekordne teplé celé leto. September však našťastie zjesennel a J100 sa tak vrátila ku svojmu dobrému zvyku a znovu bola jesenne plnofarebná. Tomu pomohol aj fakt, že Ľubka F. a jej organizačný team objednali na tento ročník také počko, že to nemohla byť náhoda: v piatok dažde, v nedeľu dažde, no v sobotu medzi nimi bežecký takmer ideál. Chladno, čiastočne slnečno, bez vetra. Piatkovým frontom umytý vzduch tie farby ešte zvýrazň

Takto to vyzerá, keď sa niekomu už nechce organizovať veľa ultraakcií, alebo skôr - keď už nevládze. Tak jednu z nich zruší (Hriňovskú). Ale ako správnemu workoholikovi mu to nedá pokoj a hneď namiesto nej vymyslí niečo iné. Veď len trochu uberieme kilometráž, odstránime hnusné úseky, otočíme to do protismeru, zmeníme miesto zázemia... A je z toho Kokava trail. Inak zaujímavý, taký „teenagerský“ formát. Lebo dospelých stoviek je dosť, aj detských päťdesiatok, ale niečo medzi tým chýba. Kratšia Rusínska dajme tomu, Zázrivá tento rok nebola.

Na každej som bol. A po každej som si povedal, že už nikdy viac. Lebo ona je taká jednoduchá – úplná rovina, chodníky nehrboľaté, terén behateľný, ešte aj to počasie vždy príjemne chladné, bežecky ideálne. To dá každý. Ale keď „El Presidente“ Belo zahlásil, že toto bude asi posledná V100, že budúci rok spraví niečo iné, a najmä kratšie, tak som si povedal, že teda dobre, nech ich mám odškrtnuté ozaj všetky. Ale také jednoduché behanie ma nebaví, chcelo to nejakú výzvu – nejako si to sťažiť! Tak som obetoval Stíhačku (ktorú aj tak nez

Ako už som raz písal, aktuálne druhé najnáročnejšie „detské“ ultra na Slovensku je okrem brutálneho prevýšenia (najmä v porovnaní so vzdialenosťou) známe aj tým, že hádam ešte ani raz sa nebežalo za „normálneho“ počasia. Buď hic alebo búrky, niekedy aj všetko dokopy. Zato teraz to vyzeralo, že tradíciu naruší studený front, ktorý v strede týždňa ochladil krajinu, a ešte v piatok počasie pripomínalo skôr príjemnú jeseň, ideálnu na turistiku, aj s priezračným vzduchom a ďalekými výhľadmi. Ale začalo pofukovať z juhu, tak nakoniec b