Ultra Trail

Klasicky zo Šútova do Vrútok bol zámer – hore cez chatu pod Chlebom, cez Kriváne a Suchý, dole cez Maguru. Ale prečo popri Váhu? No lebo počasie bolo proti a otočilo ma za Pekelníkom nazad, tak som sa nejako domov musel dostať – a keď to nešlo po hrebeni, išlo to popri Váhu, no čo už... Lebo januárové inverzie skončili, nabehol teplý front, malo jemne snežiť a na hrebeni vôbec nefúkať. Tak som si povedal, že aj keď výhľady nebudú, snehu je málo, je tuhý, červená hrebeňovka bude predupaná, veď aj inde je to na tenisky. Lenže nesnežilo a na hreb

Táto krasová planina na severe Hnileckých vrchov je prekrižovaná dosť hustou sieťou turistických trás s mnohými artefaktami niekdajšej banskej činnosti, rozľahlými lúkami, peknými (aj cennými) lesmi, početnými rozhľadmi zo skaliek a brál – no oplatí sa! Len v lepšom počasí ako koncom usmokleného a zahmleného decembra. Ale čo, aj to sa počíta – aj keď blatu na cestách sa niekedy dosť ťažko vyhýbalo. Vyrazil som z horného konca Matejoviec nad Hornádom po červenej do Poráča. Odtiaľ som v podstate obišiel Poráčsku dolinu zo severu aj z juhu,

Sychravá jeseň s inverziami v polke decembra? Ozaj výhra! A ešte keď aj to málo snehu sa už takmer stratilo. Tak sa išlo behať. Voľba padla na okruh po lesoch, štáloch a (prevažne) banských pamiatkach najjužnejšieho juhu pohoria Vtáčnik, so štartom a cieľom v Žarnovici a otočkou v Novej Bani. Len dva kusy sme sa do auta nazbierali, ale exkluzívne parkovanie pri žarnovickej plochej dráhe vybavené. Začiatok a koniec po poriadne hrboľatej modrej, aj s niekoľkými obchádzkami, aby sme nešli tam aj nazad to isté. Potom poznávací výlet po novobanských n�

Je síce menej známe ako to piešťanské, ale zato je ho viac. Poctivo ho miesia traktory na zvážniciach, zvlášť v čase tej pravej, sychravej jesene, aká udrela napríklad počas mikulášskeho víkendu. Zima aj s lyžovateľným snehom pripadla na predošlé dva víkendy, teraz už len biedne a mokré zvyšky, aj to len niekde nad 1000 m. A obloha sivá, usmoklená, čo s tým? Aspoň sa ísť vyvenčiť a zároveň popreverovať niektoré miesta a cesty, kde som ešte nebol. Tentokrát teda na severe veľkej Fatry, pod Kľakom, Prieložnicou a Katovou skalou. So začiatkom v T

Zas je tu ten čas, keď aj na zvážniciach a rúbaniskách je to estetické, lebo októbrovo plnofarebné. A lesy na severe Kremnických vrchov nie sú vydrancované a ciest je tam na mrte a keď už mám týždenník na vlak do BB, tak zas zo Štubne do Štubne, len som pár kilákov pridal oproti prvému dielu ( TU ) a opáčil zas iné cesty a chodníky. Alebo teda skombinoval, lebo po väčšine z nich som sa už neraz motal. Vyšla z toho taká osmička, necelých 50 km (gpx je hore a približovacia mapa dole). Rozpisovať to celé nemá zmysel (lepší popis je pri fotkách v

8. november 2025, SMOLNÍK Najväčší trailový beh na Slovensku vstúpil do novej dekády vo veľkom štýle. Jedenásty ročník Horského behu Smolník (HBS) privítal rekordných viac než 800 bežcov zo Slovenska aj zahraničia a po prvý raz priniesol aj novú ULTRA HBS 50+ trať s dĺžkou 51,3 kilometra a prevýšením +2150 metrov. Bežci si vďaka nej mohli odniesť aj 2 cenné ITRA body, ktoré ich posúvajú bližšie k prestížnym svetovým trailovým podujatiam. Ráno o ôsmej hodine odštartovala premiérová ultra trať ešte za daždivého počasia, no neskôr dážď ust

Bol som na tej prvej ( 2022 ) a bol to poriadny mordor. Jediné šťastie, že nezapršalo – hovoril som si vtedy. Rovnako teraz, lenže odvtedy páchatelia túto ohavnosť doviedli do dokonalosti, najmä čo sa týka jej nebehateľnosti. To znamená, že trasu poťahali po ešte strmších svahoch, často bez chodníkov, celé to otočili do protismeru, aby to najhoršie bolo na konci, objednali a rozhádzali ešte viac lístia, aby lepšie zakryli všetky kamene, korene a konáre. Takže behať sa často nedalo ani po rovine či z kopca. Keď k tomu pripočítame zimu, tmu, legend�

Skoro rovnaká ŠUPa to bola ako vlani a predvlani a predtým... Zasadená do krásneho, pestrého, strakatého a behavého prostredia okolo Banskej Štiavnice. Už som sa naučil, že žiadny pomaličký komunitný pobeh na záver sezóny (ktorá inak vôbec nekončí), ale kruté boje o bohaté ceny vpredu a krutý boj s kameňmi pod lístím a zostatkovým alkoholom vzadu. Neoddýchol si teda žiadny pozvaný – a že je toto akcia len pre VIP a ozaj na pozvánky, to je ďalšie jej špecifikum. Lenže to najväčšie je ozaj to, že aj keď je to len detské ultra (teraz 57 km /

Wachau UltraTrail – na skok zo Slovenska Behávam už dávno, no kopce nie sú mojím obľúbeným terénom. A čo sa týka vzdialenosti, polmaratón, maximálne maratón, mi doteraz taktiež stačil. Ale keď máš doma manželku, ktorá behá 100+ a ešte ti na Vianoce ako darček dá lístok na ultra, nemáš na výber. Takže tým mojím prvým behom mal byť Wachau Ultra trail 56. A stálo to za to! Beh organizuje skupina nadšencov okolo pána Andreasa Neubauera od roku 2024. Dávnejšiu históriu podujatia sa mi nájsť nepodarilo, takže im prepáčime rezervy v organizácii a zab

Tak nazval hlavný páchateľ Paťo Mikuš druhé tohoročné (a celkovo štvrté) kolo šialenstva so spoločným menom Slovenský Ultra eXtrém, čiže SUX ( stránka tu ). Poriadna partizánčina a pankáčina, tentokrát na severe Volovských vrchov. V povinnej výbave bola len mapa v smartfóne, dopredu bol známy len štart a že budú nejaké dve občerstvovačky. Strašné rozmaznávanie inak – praotec tohto športu na Slovensku Johnny Pristach na Strážovskej motanici 2016 krmelce ZAKÁZAL a vraj bol vtedy aj nasrdený na Majciho, ktorý jeden na vlastnú päsť na Boškovi

Keď sa vlani H100 zmenšila na KT, som si zafrfľal, že to nie je „dospelá“ stovka. Teraz bez tréningu som bol naopak dosť rád. Aj niečo kratšie (detské) by som bral namiesto týchto „tínedžerských“ 78 km. Ale som sa teda aspoň pokúsil pripomenúť nohám, čo je to „behať“. Asi 5x, od júlovej Stíhačky. Telo si vraj pamätá, netreba to s tréningom preháňať – skôr si intenzívne predstavovať, aké to je, behať. Tak som si. Takto vyladený som v piatok večer naložil do Červeného Šípa jednu hyenu a jeden „predvoj zadného voja“, smer Kokava nad

KOKAVA TRAIL o dva týždne, sakra!!! Po lete preflákanom na bajku bolo načase ísť sa učiť aspoň trochu behať. V teréne – dve šmatlania po asfaltovej rovine, ráno pred robotou, sa nepočítajú. Sobota polooblačná, pofrontová, skorojesenno chladná, ideál na to. Navyše sa znovu ozvala spolupáchateľka, ktorá potrebovala rozháňača medveďov a mala podobný zámer. Tam, kde poriadny ultráš nosí softflask s vodou, ona niečo ako hasiaci prístroj. Vraj protimedvedí sprej, no veľkosťou by stačil aj proti t-rexovi. OK, aspoň bude ťažšia a pomalšia, povedal

...a to doslova a dokonca v dvoch významoch – padli všetky traťové rekordy (aj ten psí), takže behalo sa bleskovo. A nebyť tých ozajstných bleskov (ktorých bolo až moc a boli nebezpečne blízko), boli by časy ešte rýchlejšie. Takže jubilejná desiata UF sa zapísala do svojej vlastnej histórie aj do pamäti účastníkov a organizátorov poriadne intenzívne. Našťastie sa nikomu nič vážne nestalo, až na nejaké dva vytknuté členky a jednu rozbitú hlavu. Plus možno nejaké zranené egá, ako to pri ultrabehoch býva. No teraz najmä počasie hralo dosť význa

Každé ultrabežecké Hoky, aj keď vždy výborne tlmené, vždy mi pripadali nestabilné, najmä smerom do bokov. Ako na hojdačke som sa v nich cítil. Zlomilo sa to na jar 2023, keď som bol práve stabilitou modelu Mafate 4 veľmi milo prekvapený (vďaka doteraz patrí vrútockému SKIALPSHOPu.com ). A sadli mi ako uliate. Ten pocit už poznám, preto som vôbec neváhal, bez „zabehávania“ a bez obáv som ich vzal hneď na stofku – Lazofku. A hneď potom na oveľa dlhšie šialenstvo (TU) . Nohy ako v bavlnke, celý čas. A čo je ešte lepšie – po viac ako dvoch rok

Máme tu ďalšie skoro okrúhle jubileum – tínedžerka Stíhačka oslavuje 15 rokov, a keďže už teda „môže“, rozhodla sa, že nás všetkých poriadne posexuje. Je to proste nevybúrené decko rozvedených rodičov, o ktoré sa stará jej adoptívny otec Juraj T. – a ten zjavne jej výchovu moc nezvláda, lebo také počasie si na nás tá zákeráčka objednala, že viacerí prihlásení sa zľakli a radšej neprišli. No ale zas – zažili sme aj horšie, ako hlásila terajšia predpoveď. To je to riziko letného pohybu po chrbte Nízkych Tatier, že? V piatok v Telgá