Ultra Trail

Že taká nie je? Haha... V sobotu 16.6. sa uskutočnil mínus prvý ročník s prívlastkom schizofrenický. Lebo bol o niečo menej ako nultý.  Organizátor síce zvolil taktiku odlišnú od ostatných stoviek (čím neskôr sa prihlásiš, tým menej zaplatíš – až nič, pri platbe na mieste), ale slovač nič, tak sa musel aj zúčastniť, aby to zachránil. Takže účasť komorná: jeden organizátor (O) a účastník (U), šesť litrov vody, veľká kofola od Maka, zo päť gelov, sójový valček z Lidla a hrubý chlieb so syrom. Cieľ uvideli len prví dvaja (v jednom). Ale

Zrodila sa nová stovka na východe Slovenska: okolo Starej Ľubovne, v Pieninách a Spišskej Magure najmä. Takže zas nie tak ďaleko na východe, aby „liezla do kapusty“ Belovi S. a jeho V100. Aj tak si ich organizátori navzájom robia naschvály (sú o tom dôkazy, o tom potom). Zhodou okolností som sa o nej dozvedel práve cestou na V100 2017, pri náhodnom stretnutí vo vlaku s jej hlavnými páchateľmi Julkou a Jurom: „Počuj, neprišiel by si nám o rok nafotiť stovku? Novú sme vymysleli (103 km / +4145 m), ale je ešte tajná, nikomu nehovor!“ „Jasné, ako hrob, hov

Už piaty raz ju TK Filozof spáchal v Trenčianskych Tepliciach ako „náhodné stretnutie a pobehanie komunitného charakteru “. Tentokrát 19.5. A prečo úvodzovky? Lebo každý druhý rok, keď sa tu nejakou náhodou zjavím (zatiaľ), posúva sa to nejako prudko profesionálne hore... Napríklad teraz neboli občerstvovačky, ale švédske stoly (neviem ako vlani). Možno preto mali víťazi o zastrúhaný chlp horší čas - kto by sa nepristavil a neochutnal? A aká exotika na tých stoloch!!! Alebo to kvôli tomu pomalšie išli, že sa na začiatku v lese trochu šmýkalo? Po

Ultrasezóna je začiatkom apríla v plnom prúde, moje nohy však sa ešte len preškoľujú z lyžiarok na maratónky. A čo môže byť lepšia motivácia do začiatku, ako dostať „požehnanie“ od jedného z najsprávnejších slovenských ultrapankáčov (nemenovaného Johnnyho P.)? Pri náhodnom stretnutí  na stanici v Prievidzi. Lebo voľba padla na Nitrické vrchy, s nástupom z Horných Vesteníc. Pekne po zelenej cez Surdov na hrebeň a ďalej už po ňom, po červenej, ohnivou čiarou do sedla Homôľka. Ak sily a čas ostanú, potiahnem až do Ilavy. Len pozor, vody

Malá Magura, rozlohou najmenší zo štyroch podcelkov Strážovských vrchov, je ako taký klin, vrazený zo severu do Hornonitrianskej kotliny. Jej masívny hrebeň sa plynulo dvíha od Bojníc po Boškovie laz, potom je to také húpavé hore – dole až na najvyšší bod na Magure (1141 m). O kúsok ďalej, z Malej Magury, prudko padá do sedla Obšiar. Tam už začína ďalší podcelok Strážovských vrchov – Zliechovská hornatina, konkrétne jej časť Javorinka, kde sa ráz krajiny výraznejšie zmení, najmä časté výhľady pribudnú. Javorinka je zároveň názov kopca s vl

Na Rádiu Slovensko, cestou do Kysucov, spieva Helena a vizionársky predurčuje, čo čaká účastníkov Kysuckej stovky o pár hodín: „Bude dlouhá noc – a pak nádherně hrát - hodně dlouhá noc – nikdo z nás nejde spát“. (Keby spievala to hrát ešte aj s mäkčeňom, no to by ma už mohla aj n...rát, ale takto, reku, beriem). Atmosféra, ako to už býva pred štartom, taká predštartová. Akurát každý prehadzuje po podlahe telocvične spodky, tričká jedna, tričká dva, tričká tri, mikiny a vesty, kožuchy, ušianky a iné doplnky a rozmýšľa čo na seb

Po ročnej pauze, nakoľko aj najväčší vytrvalci ako Roman Minarovič (hlavný organizátor), potrebujú si občas vydýchnuť, sa na slovenskú ultra scénu vrátila diaľkoplazecká klasika pod skratkou KYS100. A že sa vrátila v plnej paráde a štýlom ktorý sa nedá nazvať inak ako vzorovo kysucký. Termín na začiatku marca sľubuje vždy určité prekvapenia, čo sa podmienok týka: alebo bude všade prívetivé jarné blatíčko niekam pod kolená, čľapkanica a mokré brodivé zvyšky starého snehu, alebo… Ten tretí, mrázikovský variant. Bingo! Pre tento ročník s

Večer: sobota náročná, ledva do postele v reálny čas, nedeľu plánovať sa nechce, domáce ihrisko to zaistí... Ráno: prvé októbrové, topí sa v hmle. Ale viem, že hore je raj. Už nastrojený, pozerám z okna, aký to ide bus? Jasné, ten môj, č.27, no neva. Popretekáme sa :-) Lebo prišla chuť na čapovanú, vysokohorskú, ale si ju musím zaslúžiť. Tak utekám. Rýchlo, lebo preteky. A okrem toho najhnusnejšia, industriálna, ošumelá, opustená, hmlisto sivá časť Vrútok, Slnko ako mesiac v splne. Diaľnica, podjazd, Váh a kanál, mosty. Bus akurát dorazil do Kľ

SMOLNÍK 11.11.2017: Tretí ročník HBS 2017 (Horský beh Smolník) priniesol skvelé výkony 216 zúčastnených bežcov a stanovil traťové rekordy. Zlepšili sa muži aj ženy na krátkej aj na dlhej trati. Spomínať sa bude na slnečné počasie, poletujúci sneh, teploty okolo piatich stupňov či na zamrznuté vrcholky Volovských vrchov. Bol to naozaj vydarený ročník, ktorý prekvapil hojnou účasťou aj výkonmi. Dlhá trať „Beh hrebeňom Volovských vrchov“ pod taktovkou Katky a Miša Lamiovcov Michal Lami (ALL4RUN KOŠICE), známy najmä vďaka horskej cyklistike, uk

30. – 31. Máj 2017 A naozaj je to len z domu na skok. Ten kto chce prežiť krásny a intenzívny zážitok, nemusí vždy cestovať, navštevovať vzdialené miesta sveta. Stačí keď vybehne z domu tým správnym smerom a za správnym cieľom. Len tak si z domu vybehnúť na Veľký Inovec, zbehnúť do Novej Bane, prejsť časť Štiavnických vrchov a zastaviť sa na Sitne a vo Vyhniach, nocou prekráčať Vtáčnik, prečkať búrku na Veľkom Poli, odtiaľ preletieť hrebeň Veľkého Tribeča a z neho po rozpálenom asfalte bežať až domov.   Tri dni voľna. Pôjdem,

 Psotkov memoriál píše už 33 ročník. Jeho cieľom je spomienka na Juzeka Psotku a na štvoricu Božík, Becík, Jaško a Just, ktorí všetci zahynuli pri zostupe z Everestu. Po presune základne podujatia zo Sliezskeho domu do Tatranskej Lomnice sme museli dva roky čakať na počasie, kým sa konečne podarilo uskutočniť variantu cez sedlá. Ani tento rok to nevyzeralo ružovo, hore už je pomerne dosť snehu ale nakoniec sa organizátori rozhodli správne a s veľkým nasadením zorganizovali plný program. Počasie spolupracovalo a tak to bola paráda. Nielen pre pretekárov al

30. - 31. apríl 2017 Mám niekoľko dní čas, mám tenisky ĽUDOVKY a neviem ich zodrať. A mám nevyrovnané účty. Počasie vyhovuje, trasa je takmer jasná a už dlho ma máta. Ak sa s tým nevyrovnám, bude mi v hlave robiť šarapatu. Musím spojiť všetky štyri najvyššie vrcholy okolitých pohorí po turistických chodníkoch - a nonstop! Pokus druhý. Ráno vyprevádzam Májku a hneď potom odchádzam aj ja. V obchode beriem baterky do čelovky a Marika má na pulte vyložené nejaké lepené oravské slaniny. Tak jednu a dve pečivá natlačím do batohu a kráčam. Tentokrát

Najsevernejšia slovenská stovka, už šiesty ročník, hanba mi, ešte som na nej nebol. Ale konečne to vyšlo, tak sa v piatok večer 6.10. premotávam zo stanice cez centrum Čadce k „zéeške“ na Rázusovej. S partiou podobne postihnutých, pozliezali sme sa na peróne. Telocvičňa zďaleka vysvietená, vo vnútri to naplno žije. Hádžeme sa na posledné voľné žinenky a už je tu psychoultrapes Ursa a rozdáva francuzáky na uvítanie. Orgovia ako zmoky znášajú krmivo na kontroly, kopa rastie každou minútou, to bude obžerstvo!     Prezentácia pod lezeckou sten

18.- 19. november 2015, prejdených 99km/+3150m  za 16:43hod    Veľké Vozokany - Veľký Inovec - Nová Baňa - Sitno - Bukovina.  Akcia na parádu, len nedotiahnutá do úspešného konca, ešte to dám celé. Z domu o 13:13hod a hneď za dedinou sa ku mne pridal psík , ktorý ma sprevádzal až po Novú Baňu. Nočný pochod Bukovinou som akciu pomenoval ,nakoľko sa zotmelo na Bukovine 1 a brieždilo sa na Bukovine 2. Niečo cez 13 hodín teplou nocou plnou zveri, je to nová skúsenosť.             Stará myšlienka prejsť vcelku všetky mne najbližšie kopčeky:

Teraz alebo nikdy! Môj prvý riport, a asi aj posledný. Kto by bol zvedavý na moje pocity po každých pretekoch? Určite má každý ultra-runner veľa zážitkov, ktoré stoja za to napísať ich na papier. Ani sám neviem, ako som sa dostal k Nízkotatranskej stíhačke. Asi si ona vybrala mňa bez toho, aby som predtým čo i len tušil, že existuje niečo také, ako beh po kopcoch do odpadnutia. Počas roka nebola z mojej strany zdolaná žiadna iná stovka, verný som bol iba jej, a tak sme sa s bratom  pred  tromi rokmi prvýkrát postavili na štart tohoto ultra-behu. Nikdy