Ultra Trail

Také prvé, menšie jubileum, lebo piaty ročník - ale teda už sa poriadne prebojovala do vedomia ultraverejnosti táto výživná fatranská prechádzka. Asi aj vďaka o.z. Slovak Ultra Trail, ktoré zaradilo túto akciu do celo(vesmír)slovenskej ligy. Rekordný počet účastníkov (takmer 170) vyrazil na 52 km 17. júna tohto roku (a ďalšie veľké stádo na kratšiu, 25 km trať). Aj počasie asi prispelo: ráno pod mrakom a príjemný chládok plus menej príjemný vánok, nad hrebeňom naložený mrak, čiže hore mlieko, ale tam už došli ľudkovia správne rozhicovaní. Napolu

Čoraz obľúbenejšie podujatie v čoraz obľúbenejšom formáte „kratšieho“ ultrabehu. Lebo predsa len, na stovku väčšina ľudí potrebuje celý víkend a kus piatku k tomu, a po tomto je takmer každý už v sobotu večer pohodlne doma. V skratke: ľudia lenivejú :-) Teda väčšinou, lebo pozor, toto nie je len taká hocijaká polstovka, ale šťavnatých 71 kilákov – neradno podceňovať! Prevýšenie 2860, ale viacerí vraj namerali o dobrých 300 vertikálnych viac. To ešte pridáva na šťavnatosti. Limit 13,5 hodiny hovorí o tom, že ani to pohodlie domova niekt

Zase raz si hlava povedala, že telo už isto zabudlo na príkoria, ktoré mu naposledy nachystala, že je čas znovu vystúpiť z komfortnej zóny a pokúsiť sa posunúť osobné limity. Ale aj nové miesta spoznať, nech to má nejakú pridanú hodnotu. Mám rád logické červené línie na mape a po VKM som logicky poškuľoval už dlho. Pár kúskov z nej poznám, pekné sú. Lenže... Nie je náročná len parametrami (vraj 248 km a 10 500 v. m.) a logistikou (pre stredoslováka). Pre niekoho aj monotónnosťou, Furt v takom zelenom tuneli, len les a chodník. Kľukatosť je ď

Čudné prepojenie, že? Ale malo to svoju logiku: chcel som pobehať niečo dlhšie a zároveň v „rovníkovom“ počasí končiaceho mája (ráno pekne, ale dusno, popoludní dážď) sa mi nechcelo na konci pri čakaní na spoj odkvapkávať pod seba niekde ďaleko od domu, ako zmoknuté kura. Tak som sa ráno odviezol do Považskej Teplej a indiánskym behom som zamieril domov. Takmer najkratšou cestou, podľa pohľadu do mapy. Nakoniec to bolo síce „trochu nadplán“ vďaka niekoľkým improvizáciám a neplánovaným zachádzkam, ale vlastne to malo všetko, čo som chcel: pru

Mladá, ale dobre zorganizovaná stovka v česko-rakúskom pohraničí. Na túto stovku som prišla náhodou. Keďže som kvôli Covidu nemohla ísť na Leteckú 100, hľadala som náhradu a dostala som tip na toto podujatie. Zároveň ma lákalo vyskúšať po prvýkrát štart do noci. 28. apríla podvečer prichádzam do obce Trhové Sviny. Z miestneho kostola sa ozýva spev, prakticky hneď pod kostolom je umiestnená vinotéka :-) Asi na omšové víno :-) Bez problémov nachádzam kaviareň, kde bude prebiehať registrácia. Z bežcov som tu zatiaľ sama, objednávam si čaj a nesmelo

Ultra dlhý pohyb v teréne je dnes v móde, to je fakt. Ale ako sa pred 16 rokmi začali u nás objavovať tie súčasné ultraakcie, počnúc Lazovkou, Stíhačkou, Ponitrianskou stovkou a ďalšími, nabralo to všetko viac taký športový, súťaživý, behavý charakter, mám dojem. No na druhej strane väčšina tých akcií má v podtitule slová „diaľkový pochod a ultrabeh“ a zväčša aj celkom milosrdný časový limit – takže do behania a pretekania nenúti každého. Je tu stále (a našťastie) veľká skupina ľudí, ktorí si dlhú štreku radi prejdú, ale krok

Lazová stovka 2023, najstaršia z mladých - 16. ročník, už druhý rok po covide zase v tradičnom, jarnom termíne. Každý tam išiel s inou motiváciou a osobnými predsavzatiami, niektorí možno ako novici skôr s otázkami v hlave a miernymi obavami typu „panebože, čo nás to len čaká...“. A ja skúsený starý vlk som si po štyroch účastiach tentokrát povedal, že nech sa deje, čo sa deje, budem si ju vychutnávať naplno. Ako sa to dá, o tom je tento návod. Tak v prvom rade sa treba vopred prihlásiť. To si najprv vychutnáš ten pocit, že si hrdina, leb

Na úvod trochu geológie: Slovenský kras bol pôvodne vlastne podmorským cintorínom kadejakých malých pravekých potvoriek, ktoré si tam milióny rokov v pokoji kameneli. Ale alpínske vrásnenie im nedalo pokoj, zdvihlo celý ten blok vápenca nad hladinu a dotlačilo k nám. Ďalšie milióny rokov vodná erózia pílila, až to hučalo, a z pôvodne jednej dosky dnes máme sedem menších – krasové planiny Koniar, Plešivská, Silická, Dolný vrch, Horný vrch, Zádielska a Jasovská sú zároveň jadrom národného parku. A už dlhšie mi vŕtalo hlavou, ako ich všetky l

Že by sme aj mohli niečo pobehať, keď sa má na veľkonočnú nedeľu vyčasiť, nie? Bola požiadavka budúceho bývalého kamaráta. Že dobre, súhlasil som a navrhol Malé Karpaty alebo niečo tam v subtrópoch, kde by mohlo byť po snehoch a dažďoch suchšie. Ale že nie, že on niečo bližšie nakliká, od Púchova na západ. Súhlasil som, a tým som spravil jednu obrovskú chybu, majúc iné povinnosti a zabudnúc na geologické pomery valašských Beskýd vo vražednej kombinácii s doterajším usmokleným počasím. Takže keď dorazil printscreen a gpx, len som jedno le

Ako jar ožíva, začína ožívať aj telo, zdevastované Leteckou stovkou, a začínajú ho päty svrbieť a mapy trápiť - že čo by na seba vymyslelo, aby sa počas prvého aprílového víkendu dobre vyvenčilo a pritom sa moc nezničilo. Lebo o týždeň ho asi čaká seriózny zaberák - ak počasie dovolí (nedovolilo). Takže treba telo niečím „kratším“ rozcvičiť a zistiť, s akým tempom bude môcť asi počítať. Počasie sa ukazuje ideálne ultrabežecké, čiže nanič – s vetrom a dažďom. Sobota vhodnejšia, lebo škaredšia (s väčším dažďom), ale k

Stovka z Trenčína prišla po štvorročnej pauze v novom kabáte. Po Rasťovi a Ivovi ju prebrali Ďuri s Jirkom, a tak nám opäť do kalendára Slovak Ultra Trail pribudla zimno-jarná akcia. Tento rok to bola teda zimná verzia, aj keď predchádzajúce dni tomu tak nenasvedčovali. V piatok poobede pred pretekmi som bol v tričku a veste na prechádzke a užíval si jarné lúče. Podvečer ale prišla zmena, ktorú sme síce všetci predpokladali, no úprimne - nemyslel som si, že to bude až také drastické. Najprv sa obloha zatiahla, potom začalo fúkať, do toho liať ako

Poznáme to – v návale optimizmu si hlava vymyslí prihlásiť telo na akciu s natrénovanou nulou kilometrov, že veď času doooosť, veď ona presvedčí telo začať trénovať. Tak aj teraz – ale navyše som chcel byť na jar už raz konečne trochu rozbehaný, nie až na jeseň. V zime hlavne lyže deriem, ale keď tie zimy už stoja vieme za čo... Takže stovka je najlepší tréning na ďalšie stovky, nejako začať treba. Navyše na Leteckej som nikdy nebol (práve kvôli termínu), bolo načase spoznať novú telocvičňu a známe chodníčky pod Inovcom aj z inej strany.

O dva týždne Letecká stovka, bolo by vhodné začať aj trénovať... Tak mi celkom vhod padlo to počasie podľa Murphyho zákonov, že celý pracovný týždeň pekne a na víkend sa to už koľký raz popsulo? Na horách víchor, dovlnil sa k nám studený front, zima sa dočasne vracala, od severozápadu. Takže plán bol ukryť sa na juh, chránený od severu kopcami, a pohybovať sa tak, aby ma vietor tlačil do chrbta. Voľba preto padla na trasu zo Sliača do Detvy, pekne po značkách a chotárnych cestách, s početnými výhľadmi, pestrou krajinou podhoria Poľany, pomedzi

Ahojte priatelia! Áno viem, je to už stará ošúchaná akcia z leta ktorá obehla médiá v réžii Jožka Kubániho. (video dole) Ale možno si to niekto z vás prečíta aj v mojom podaní. Akurát je to náročnejšie na čas. Korunou Zeleného plesa to nazval Ferko Šmihál. Inšpiroval ho Janči Matava, ktorý pobehal všetky hlavné štíty tejto koruny, ale z dolín. (report dole) Toto rondo sa zrodilo vo Feriho hlave. Darmo, je to koumák. Plánoval to už dlhší čas. Pôvodne to chcel ísť sám, na čas. Keďže som sa mu zapáčil, prizval aj mňa. Musel však sú

Tak sa nám z ultrabehania stáva pomaly celoročná zábavka. Heeej, jasné, že už dávno je, ale takto v strede zimy tu zatiaľ nič takéto oficiálne pretekové doteraz nebolo (ak nerátame bratské české akcie). Vlani zrodený, pokusný, poriadne výživný okruh z Uhrovca do Uhrovca si rýchlo získal až takú lásku ultrášov, že sa tento rok, v sobotu 28. januára, o siedmej hodine rannej, priamo pod Buditeľovou sochou dokonca oficiálne začal deviaty ročník Slovenskej ultratrailovej ligy! Že bolo 200 miesteniek vypredaných len pár dní po spustení registrácie, ani