Ultra Trail

Rozmýšľal som, ako toto nazvať. Možno by lepšie pasovala „Ladomerská potkýnačka“. Majo skončil na zemi tuším dvakrát a strarý, dýchavičný pes s huspeninovými nohami sa potkýnal celý čas. Hlavne ale išlo o tú dobrú, aj keď ešte nie dlhú tradíciu - príjemne si skupinovo pobehať takto koncom jesene (teraz koncom novembra). Viac turistika ako beh, viac zima ako teplo. Akurát, že z „partie huspeninového psa“ sme ostali teraz len dvaja - aj preto, lebo toto bolo veľmi rýchle rozhodovanie zo soboty na nedeľu, keď nápor Arktídy mal v nedeľu poľaviť,

Dažďový studený front poriadne očesal listy zo stromov, jeho zvyšky clonia slnko a poriadne tlmia jesenné farby, ale zase Podpoľanie je strakato pestré celý rok - a malo sa ku obedu vyčasovať, až do skorojasna. Takže hop do vlaku a išlo sa – doma v Turci ešte mrholenie, okolo Zvolena už suché cesty a nad Ostrôžkami už sa nad hlavou aj modrá nesmelo ukazovala. Podpoľanie (v zmysle tej klasickej lesno-lúčnej krajiny s rozhádzanými samotami) je priestorovo široký pojem, takže sa sem ráta aj táto prechádzka najzápadnejšími výbežkami Stolických a Vepo

Rozlúčka so sezónou pod súkromným patronátom Rada a spol. už druhý raz v Banskej Štiavnici a okolí, prešpurácka generalita znovu zohľadnila aj potreby nás „z ďalekého východu“ (teda približne od Nitry ďalej). O Belovi z KE (ktorý aj tak nedošiel) a o iných exotoch z druhého konca vesmíru ani nehovoriac - ešte že Slovensko nie je ako Čile. Ale zase – účasť len na pozvánky, prísny výber podľa nejakých tajných kritérií. Pozvánka pre ultrabulvár našťastie prišla – sa báli v tej Blave, že inak by ich nemilosrdne poohováral. SUT s týmt

  V sobotu 14.10.2023 odštartoval zo Štrbského Plesa vo Vysokých Tatrách už 38. ročník najstaršieho slovenského horského behu Psotkov memoriál, ktorý so svojimi partnermi usporadúva Slovenský horolezecký spolok JAMES, ako spomienku na obete horolezeckých expedícii na najvyššiu horu sveta Mount Everest v rokoch 1984 a 1988. Súťažilo sa tradične na dvoch tratiach, kratšej s parametrami 26km a prevýšením 1600m a dlhšej, ktorá má úctyhodných 38km s 2500m prevýšením a beží sa formou časoviek.  Absolútnym víťazom tohto extrémne náročného b

Peter v júni tohto roku prebehol vo Vysokých Tatrách projekt 10 štítov nad 2600 metrov v rekordne rýchlom čase a posunul tak projekt Fera Šmihála a Milana Styka na iný level. Tomuto tatranskému, viac lezeckému než bežeckému ultra ešte predchádzal pokus o najrýchlejší čas pri bežeckej ultra výzve v Strážovských vrchoch, kde Peter ukázal svoje bežcké kvality pri výbehoch na vrch Rokoš a podarilo sa mu stanoviť zatiaľ najrýchlejší čas (FKT = 7:24 hod.) vo veľmi slušnej konkurencii ultrabežcov zo Slovenska. Petra v Tatrách poznáme ako dlhoročného

Väčšinou najfarebnejšia zo slovenských stoviek (ak nie je naopak biela) tentokrát ostala v takmer výlučne zelených odtieňoch. September najteplejší v histórii meraní (globálne a asi aj u nás), tak sa niet čo diviť. Aj toto sú dôsledky, vieme čoho... Fotky teda nehýria farbami, lebo aj slnko bolo zväčša skryté za riedkou, sivou záclonou, každopádne počasie bolo aj vďaka tomu a nižšej teplote bežecky ideálne. Ešte aj taký akurátny severáčik bol hlásený, že bude dochladzovať prehrievajúce sa motory. Predpoveď síce hlásila front, ale až na noc -

Dvakrát som bol na Hriňovskej, ešte v pôvodnom termíne v polovici júna, a dvakrát som sa exkluzívne uvaril. Preto som sa už vlani potešil jej preloženiu na september. Vtedy som sa tam ale nedostal, a teraz ma zase smrteľná hrôza objala, keď som videl predpoveď na 9.9.: žiadna jeseň sa nekoná, letné hice zúria ďalej. Ale aspoň noci sú už jesennejšie, chladnejšie, a po nich aj rána. Takže taktika bola hneď jasná: bežať rýchlo, lebo ráno mi bude zima, potom ešte rýchlejšie, aby ma ovievalo keď bude horúčava, a ku koncu najrýchlejšie, nech to mám u

Zhrešil som a hanbím sa za to! Lebo tento rok som sa na Rusínsky ultrabeh síce prihlásil, ale zbabelo iba na detskú trať R66. Ktorá mala inak 74 kilometrov, ale to je detail, aj tak je to iba pre mäkkýše. Prečo takýto ústup? No lebo behania po hranici okolo Dukly som si užil dosť na jar (TU) a chcel som si poobzerať aj pamiatky v iných dedinkách, ako v tých klasických na trase stovky. Organizátori mi ešte pomohli, keď tentokrát obe trate otočili oproti predošlým rokom do protismeru. Aj trošku modifikovali, ale nič podstatné. Každopádne výhovoriek som ma

Známa červená línia po južných úbočiach Tatier, spod ústia Jaloveckej doliny do Ždiaru. Zhruba 83 km a +3500 m. Nájdu sa ale aj menšie čísla, z čias nedávnych, keď ešte Belianky neboli dostupné a TM končila pri Veľkom Bielom plese. Mal som ju „v zozname“ už dávno, jej východnú (hrboľatú) polovicu poznám dokonale z Tatranskej šelmy ultra a západnú (behavú) som si precupital vlani. Takže nadišiel čas to spojiť dokopy. Pridal sa Majo, potom Miro a deň pred sa ohlásil aj Jožo, takže sa toto vlastne mohlo volať aj „Traja ultráši a huspeninov

Tak sa aj táto akcia konečne dočkala reštartu. Po troch rokoch pauzy, zavinenej najprv covidom, a potom ľudským fanatizmom sme si viacerí znovu mohli zanadávať na Bela, čo za neľudskosti vymyslel. Aj keď sa vraj snažil trať „poľudštiť“, čiže aspoň ju skrátiť na prijateľnejších 107 km. Hej, síce odstrihol úvodný úsek z Prešova do Kysaku, ale pozorné oko si pri údajoch na stránke V100 medzi základnými údajmi nemohlo nevšimnúť limit 32 hodín – a to bol taký ten virtuálny, výstražne zdvihnutý prst, že pozor na mňa! Na začiatok sme viacer�

„Iba blázon by dnes išiel do lesa“. Otec národa mal pravdu, až 197 takých bláznov sa našlo v poslednú júlovú sobotu a zliezli sa ráno v Dolnom Harmanci, aby sa nechali dokaličiť (niektorí aj psychicky) v divokých pralesoch a na hrebeňoch Veľkej Fatry. A predstavte si, ešte za to boli ochotní aj zaplatiť! No neviem, či by nebolo dobré pouvažovať nad ich reguláciou, lebo slušní a situácie neznalí turisti prinajmenšom od Smrekovice smerom na Malinô Brdo zdesene uskakovali z chodníka. Najčítanejšie médiá na Slovensku už vraj priniesli hodnoverné sp

Hurá, podarilo sa! Lebo už v r. 2020 bola Stíhačka trochu pošahaná pandémiou, v  r. 2021 bola tiež kvôli nej len šprintérska (po Čertovicu) a v  r. 2022 . sa nekonala vôbec, ale to zase kvôli fanatickým záškodníkom z o.z. Nufia. Takže rok 2023 bol taký „normalizačný“. Žiaľ aj s tradičnou nutnosťou eliminácie, keď z Čertovice mohlo pokračovať ďalej len 100 ľudí. Najmä kvôli tomu sa asi (ako tradične) nepodarilo vypredať štartovku. Zo 146 prihlásených sa ich na štartovaciu puklinu v telgártskom asfalte postavilo v sobotu 15.júla len 136

Tak masochisti sa znovu dočkali. Lebo táto (dĺžkou síce obyčajná) stovka si svoju povesť vyslúžila najmä poriadnym prevýšením. Tu sa palice vyslovene hodia a silné nohy tiež. Profil ako píla, to je všetkým jasné. Aj preto je to v prvej polovici skôr ultrašplh ako ultrabeh a v tej druhej často skôr ultrapochod klátiacich sa zombíkov. Presne tam, kde už by sa aj behať dalo, hehe... Navyše robiť stovku koncom obdobia „Medardovej kvapky“ a začiatkom júla, to je tiež často poriadny adrenalín pri sledovaní predpovede počasia. Zažili sme krúpy, blesky,

Po poriadnej stovke potrebujem poriadne tri týždne, aby sa telo poriadne spamätalo. A fakt som si myslel, že necelé dva týždne po VKM (VýchodoKarpatskýMordor) budem ešte ležať hore bruchom, maximálne sa na bicykli po rovine voziť. Ale keď Majo zahlásil, že ešte ide pred Lavaredom (120 km, 5800 m+) posledný tréning a bral by sparinga, nedalo mi to. Vraj nie moc, tak 30 chce, ale nejaké slušné prevýšenie v tom a nepôjde vraj moc intenzívne. Aj keď on formu ladí „pred“ a ja degenerujem „po“, povedal som si, že teda skúsim. Že to hádam dám, navyše ke�

Také prvé, menšie jubileum, lebo piaty ročník - ale teda už sa poriadne prebojovala do vedomia ultraverejnosti táto výživná fatranská prechádzka. Asi aj vďaka o.z. Slovak Ultra Trail, ktoré zaradilo túto akciu do celo(vesmír)slovenskej ligy. Rekordný počet účastníkov (takmer 170) vyrazil na 52 km 17. júna tohto roku (a ďalšie veľké stádo na kratšiu, 25 km trať). Aj počasie asi prispelo: ráno pod mrakom a príjemný chládok plus menej príjemný vánok, nad hrebeňom naložený mrak, čiže hore mlieko, ale tam už došli ľudkovia správne rozhicovaní. Napolu