Ultra Trail

Dana Ivanovová Keď už ani rolničky nepomáhajú (Zo života)     Tatranské rána   Zvoní budík. V tme sa snažím nahmatať telefón. Výborne, tabletky na spanie už neúčinkujú a dokonca, napriek štupľom v ušich, počujem tón budíka. Spokojne ho zaklapnem. Spím ďalej, je ešte noc. O 20 minút sa budím, tentokrát na pocit výčitiek. Rozsvietim a snažím sa zozbierať. Po silnejších sedatívach sa Golfík javí ako optimálna nocľaháreň. Nohy skrčené na mieste šoféra, prdel na tom spolujazdcovom a hlava na zadných sedadlách. Ručná páka v�

Najdlhšia a najznámejšia turistická trasa na Slovensku. V reči čísiel takmer 770 km a takmer 31 km prevýšenia. V reči výziev sen nejedného turistu, diaľkoplaza či ultrabežca. Väčšina z nich ju dáva na pohodu, po častiach, v rámci dovolenky či iných svojich možností.  Ale niektorí chcú ísť nad svoje možnosti. Teda nad tie, ktoré spoznali doteraz. Alebo aj nad možnosti iných. Pre tých je inšpiráciou najrýchlejší známy čas Ruda Pada z roku 1992: necelých sedem dní, a to všetko bez podpory (odkaz na report je nižšie). V lete 2018 sa o niečo

Pamätáš si, ako si začínal s behaním? Ako bola jednou z tvojich prvých mét desina na miestnych pretekoch? Potom zlepšenie času? Potom polmaratón? Ako sa zdal maratón niečím magickým, vyhradeným len pre vyvolených? Ako sa ti neskôr, po pár absolvovaných a časovo vylepšovaných maratónoch tieto asfaltové roviny už zdali bežné, až nudné? Pritom za maratónmi je niečo ešte magickejšie, s predponou ULTRA. Hej, človek je taký – stále si hľadá nové výzvy. Uspokojiť sa znamená spomaliť, zastať, niekedy dokonca začať cúvať. V živote aj pri behaní.

Som si minulý rok sľúbil, že na jemne naklonené rovinky medzi PO a KE už sa trápiť nepôjdem. Ale ma El Prezidente ako správneho chamtivca ukecal symbolickým štartovným – vraj pre každého, kto bol všetky ročníky. A ešte že vraj vybaví počasie. Tak som v prvú augustovú sobotu odštartoval posledný diel môjho tohoročného zábavného seriálu „Možno príde aj vrtuľník“. Po Živloplaze, H100, MF100 a NTS bolo vhodné doraziť sa štýlovo, niečim „menej náročným“. Lebo na spamätanie sa zo stovky potrebujem aspoň tri týždne, tento seriál bol vša

Tohoročná (už štvrtá) Ultra Fatra mala teda poriadne šťastie a o vzrušenie sa postaralo, ako inak, najmä počasie. Nie dosť, že je to parametrami (55km/3800m) najextrémnejšie „malé ultra“ na Slovensku – ešte aj predpovede na sobotu boli poriadne „búrlivé.“ Už v piatok popoludní sa Slovenskom sunul od západu pás búrok a organizátorský šéf sa modlil k Aladinovi a všetkým predpovedným modelom, ktoré našiel na webe. V sobotu ráno pri nastupovaní do autobusov v Ružomberku hromy – blesky, ťažké kvapky, nad hrebeňom sivá deka. To najhoršie al

Všetkým na známosť sa dáva, že v dňoch 19. až 21. júla tohoročného sa v leteckom koridore medzi letiskami Telgárt a Donovaly uskutočnili vševesmírne oslavy na počesť už desiateho tryskového preletu hrebeňa nízkotatranského, ktorý sa uskutočnil už jedenásty raz. Ak číslam náhodou niekto nerozumie, nech len proste nepodlieha panike a berie to ako fakt. Alebo nech si to vysvetlí tak, že Stíhačka preletela desiaty raz celú trasu, od štartu až po cieľ. Nie ako pred pár rokmi, keď ju počasie už na začiatku zrušilo. To sú špekulácie s číslami, že?

Keď Maťo Drozd po ročnej pauze ohlásil, že okrem tradičnej stovky a polovičky bude v Malej Fatre aj niečo dlhšie, srdce masochistu zaplesalo. Na domácom ihrisku sa rozbiť, to môžem... Šírili sa najprv zvesti, že pôjdu dvojice. Potom, že sa pôjde tam a nazad... Takže keď bola otvorená registrácia, už aj som tam bol. A až potom som si pozrel trasu – a vlasy mi vstali dupkom, od hrôzy. To čo je za nezmysel???   Samozrejme, cieľ spoločný so stovkou, vo Fačkovskom sedle. Jasné, lebo nazad do Terchovej by to bolo organizačne ťažké až nemožné (pohyb v�

Na nedávnych švajčiarskych ultrabežeckých pretekoch Scenic trail pri Lugáne štartoval aj Dalibor Dvorštiak. Priebeh pretekov bolo možné sledovať aj online. V závere však usporiadatelia museli preteky ukončiť kvôli búrkam. Ako sa na to všetko pozeral Dalibor a ako sa mu darilo, to nám už priblíži v krátkom rozhovore.  Dalibor, ktoré tvoje ultra výsledky si najviac ceníš a koľko dlhých pretekov máš za sebou? ...mám nejaké výsledky?😁 ...nerobím rozdiely, cením si každý jeden pretek, pretože každý je iný, každý má niečo do seba (zima, mráz,sne

Prvé čo mi napadlo, keď som videl info o tejto novej stovečke, bolo niečo ako „alergikova smrť“. Lebo tá kombinácia dátumu a lúčnej krajiny, ktorá na trase prevláda... Navyše, ako sa blížil dátum štartu, dvíhali sa aj teploty v predpovediach. V piatok už bolo isté, že vlna horúčav bude vrcholiť práve v sobotu. Do toho varovania meteorológov, že aj ozónu je o dosť menej ako by malo byť... A zas v kombinácii s pílovitým profilom a s tou otvorenou krajinou, no poriadny horor sa črtal. Ale tak to majú ultrapankáči radi, nie? Prebehnúť sa niekde v ideáln

Na okraji slabo osvetlenej cesty leží na asfalte telo. Okolo jazdia autá. Asi 15 kilometrov od Káthmandú je cesta už asfaltová. Pri postave ležiacej na asfalte postávajú dvaja chlapi. Čakajú. Za chvíľu sa postavička pomaly a nemotorne predsa len postaví na nohy a začne sa hýbať. Z tackavého kroku sa postupne stáva ťarbavý chôdzoklus. Vonku je ešte tma, a tak toto divadielko uniká ľudským pohľadom.   Nad ránom ešte ľudia spia, keď Lizzy Hawkerová; so svojím malým sprievodom dobieha ku bráne štadónu v Káthmandú. Mesto ešte spí, brána je zatvorená,

Hlavná páchateľka, nemenovaná J.B., sa vlani nechala počuť, že nebude nasilu tlačiť trasu do kilometrov, že pravé ultra predsa nemusí byť cez 100, že nemusí obsahovať všetky miestne brutality... A tak, proste chce zážitok pre ľudí, trochu kratší masochizmus ako obvykle. Len či aj menší, že? Ale dobre spravila (som si myslel do rána 1.6.). Predstavil som si totiž myšlienkové procesy mierne pokročilého masochistu: Nonstopbeh som dal, Ultrafatru som dal, len na stovku sa ešte necítim... Ale aha: Živloplaz má len 77, ideál! Prevýšenie ľudské a tam na hr

Nenápadné a takmer neoficiálne komunitné pobehanie z Teplíc do Teplíc, obchvatom doliny Tepličky? Už nie - už vlani sa prudko zmenilo a zoficiálnilo, moderne sa zinternetizovalo (https://www.strazovska50.sk/) a teraz mu vraj pribudli aj nejaké oficiálne povolenky na najbližších pár rokov. Rastúca, priam vševesmírna známosť o termíne konania a o vysokej kvalite usporiadania – a za málo peňazí k tomu, plus parádne počasie, to všetko sa podpísalo na rekordnej účasti takmer 130 dvojnožcov. Stúpol aj počet štvornožcov oproti vlaňajším trom. Čiže v 

Týždeň po Lazovici veľkonočné sviatky, v pondelok nebolo treba do práce, mohli sme si dovoliť v nedeľu sa dobre vyklusať (=odrovnať). Tak sme sa dohodli s nemenovaným P.K., a ten premotivovaný, mladý, po stovke rýchlo zotavený srnec hneď začal v Hikeplanneri naklikávať varianty. Prvý mal asi 80, druhý 70, tretí 60 a štvrtý 50 km, tak som rýchlo písal, že ideálny bude piaty, možno šiesty. Nakoniec sme sa skompromisnili na tom štvrtom teda... Ale chybu som spravil, že som si zase nepozrel profil. Oni tie milé, guľaté kopčeky Bielych Karpát vyzerajú tak prí

Na počiatku bola Julka: „Koľko že to máš rokov? Čoooo, taký starý ch... a ešte si nebol na Lazovke???“ No, to ťažko vysvetľovať, keď v apríli ešte len lyže odkladám a kým sa rozbehám, je pomaly jún. Ale aj ďalšie okolnosti tento rok zapôsobili, tak som sa teda na najstaršiu z mladých stoviek prihlásil: dvanásty ročník – tucstovkový. Aj som zaplatil. A hneď na to mail od Slava, že mi prachy pošle nazad, lebo že som štvorstý prihlásený a že mám štartovné za štyri Eurá. Nechápal som, aká to môže byť robota ukecávať orga, aby si tie prachy

Necelý týždeň pred Lazovkou, bolo by dobré aj začať trénovať... Som si povedal už skôr, ale výhovorky na predošlé víkendy (kašeľ, antibiotiká, dážď, horúčka, práca...) boli vždy poruke. Ale nedeľu 7.4. sa už obabrať nepodarilo, navyše po sobotňajšom fronte sa malo vyjasniť, tak nastal čas začať so serióznou prípravou. Navyše som naverboval aj nemenovaného miestneho znalca chodníkov a prtí P.K., ktorému sa vraj tiež smerom k Lazovke zíde pohnúť kostrou. A dobre som spravil, lebo v ranných hmlách pod Manínom ktovie kam by som sa zamotal. Myšlien