Babia (Blatia) hora

Na veľkonočnú nedeľu padol návrh zabiť nudu nejakou túričkou, najlepšie na miesto kde sme ešte neboli. I rozbehla som sa so zavretými očami oproti mape, že kde pichnem prstom - tam sa ide. Everest, hmm, nabudúce :-) Presunula som sa teda iným smerom - oravským. Symbolika blížiacej sa Veľkej noci nakoniec rozhodla. Pôjdeme na Babiu horu. Tri najčastejšie sa vyskytujúce pojmy, vygooglené v spojitosti s týmto názvom sú: nadmorská výška 1723m, jeden z najkrajších vyhliadkových kopcov a často navštevované pútnické miesto. Takže zbaľte si gumáky, vrecia na smeti a môže sa ísť (toto ešte vysvetlím).

Existuje viacero variantov, ako sa dostať hore na kopček. My sme sa dopravili cez Oravskú Polhoru na miesto zvané Slaná voda. Stojí tu akýsi drevený chato-hostinec a dá sa tu zaparkovať auto. Odtiaľto sa poberáme po žltej značke smer Hviezdoslavova hájovňa. Časový údaj na smerovníku udáva 3 a pol hodiny na vrchol z parkoviska. Nám to trvalo presne toľko - ale aj s cetou naspäť :-) Značka vedie najprv viac-menej po rovine a stúpanie začína až pri Hviezdoslavovej hájovni. Začiatok túry prechádza Hviezdoslavovou alejou - aspoň tak tomu napovedá nadpis na starej hrdzavej tabuli. Alej, kedysi možno krásna, no dnes celá rozoraná od ťažby stromov, pripomína skôr tankodróm ako lesopark. Hviezdoslav sa musí v hrobe obracať, prípadne robiť ventilátor :-) Dostávame sa k už spomínanej hájovni. Vyzerá veľmi romanticky a asi tak nejak som si ju predstavovala v Hájnikovej žene. V sezóne býva otvorená ako múzeum. Tu sa už cesta začína "stavať na zadné" a stúpaním cez les sa pomaly dostávame do pásma kosodreviny. Tabuľky popri ceste upozorňujú, že chodník je v rekonštrukcii. Je to tak, celá cesta je plná bahna a hliny (preto tie spomínané gumáky a Blatia hora).

Až posledný úsek cesty na vrchol je kamenný a tu pooklepávame blato z topánok. Výhľad zhora nám dáva možnosť rozhodnúť sa, ktorá strana je krajšia - poľská alebo tá naša oravská. Vidno tu toho naozaj dosť a preto sa určite oplatí sem zájsť. Vedel to aj bývalý pápež Ján Pavol II., ktorý sem veľmi rád chodieval a na jeho počesť tu stojí malý pamätník. Možno aj v tejto súvislosti som bola zaskočená tým, koľko bordelu a odpadkov sa váľalo okolo celého chodníka. Uz som toho na Slovensku pochodila dosť, ale toto bol fakt hard core. Také krásne miesto aj príroda a okolo "Hirošima hadr". Po ceste cez Oravu sme videli davy ľudí, tiahnucich do kostolov. Nič proti kresťanskej viere, ale myslím že keby len pár z nich išlo miesto toho pozbierať tú kalamitu okolo pamätníka pápeža, bol by to prinajmenšom "dušuočisťujúci" skutok :-) Ale to už je samozrejme na každom z nás. Takže túru odporúčam a tie gumáky a vrece na smeti tiež :-)

Sisa Jahnová