Bikom a aj napešo z Popradu - juhu na Zámčisko
12.09.2020V rámci servisného výjazdu do metropoly východu sa popri tých diaľnično-kolonizovaných kilometroch podarilo aj nejaké tie bicyklové nakrútiť. Prvý diel ste už čítali. Druhý diel sa odohral hneď nasledujúci deň, keď ešte podvečer bolo veľa svetla a nepokojné nohy. A aj chuť ostala, veď bolo sa treba rozhýbať pred veľkým záťahom (to bude tretí diel). Tu už nebolo toľko plánovania a predletovej prípravy, ale ono sa to potom vypomstilo po svojom. O čo menej prípravy, o to viac lietania... Zážitok zaručený.
Takže len narýchlo krátky výbeh na biku za Poprad do lesa, kde to človek pozná. No... Medzičasom sa kopec vecí zmenil: od značiek po chodníčky, ale niečo predsa len ostalo aj po starom.
Od sídliska smerom k JRD (resp. ako sme to volali my: na majetky, ešte vtedy boli štátne) už ide krásny cyklochodník až pod les k obaľovačke asfaltu (dá sa aj na korčuliach, aj napešo, značené sú koridory). Odtiaľ smerom na západ po asfaltke k majálesu (rázcestník Nová osada), pozrieť mapu. Kukám kde čo je, farebné čiary naťahané všade, raz turistický, raz cyklo, raz náučný chodník... No pekne. Nahusto a pri sebe, blízko sídliska, je kde sa zamotať, a takmer stále je skvelý výhľad ponad kotlinu (ak nie sú mraky). To je veľká devíza tohto miesta (Kozie chrbty, pohorie). A aj keď som trasy obzeral aj vopred v počítači a telefóne, tak som to nechal tak na voľno odhadom... Kam ma to dovedie. Krátky traverz smerom k starému lomu na zákrute, ktorý je prerobený na tzv. Nové Popradské pleso (Šaňo, autorstvo ti priznávam a uznávam, že bárs výstižný názov si trafil). Hrubý makadam ako parkovisko, ej veru s galuskami tu hned zapadneš. MTB prejde s jemným zaborením. Pri vode prípojný karavánik s kávou (biznis musí fičať), prechádzka okolo jazera napešo pekná, aj lavičky sú, len ľudí na mňa priveľa. Kúpanie zakázané, resp. na vlastnú zodpovednosť. Voda netermálna, hĺbka do 22 m, priezračná, plavčíkov nieto. Mŕtvoly chodia vyloviť zásadne len potápači (bolo už na jar 2020).
Prejdem cez autocestu a idem ďalej. Na rázcestníku Záhradky volím žltú cyklotrasu. Kus hore kopcom, občas aj strmo, ale šotolina a makadam pekne usadnuté. K autoceste vychádzam zase až pri Horárni a chladím sa zjazdom nazad na majáles, lebo veď som šiel hľadať trasu na Zámčisko, a to po pamäti dakde od juhu má ťahať. Zas kukám do tabuľovej mapy a vydávam sa smerom na východ, smer Gánovce-Filice. Po zbehu dole kopcom a cez blato (tam je asi furt) vybehnem na lúku a výhľady na Tatry ma zastavujú. Ešte je pekne vidno, teplo, pofukuje od juhu. Odbočka smerom na juh k Dubine nikde... Hmmmm, tak toto tu dáko nevyšlo. Ej ci boha, snáď sa nestratím tu doma na hanbu sveta. Kukám do mobilu, ale nie som múdry. Tak nazad k majálesu, po ceste vidím odbočku zelenú smerom hore, ale taký strmák, že to teda sa mi nechce tlačiť. Reku, toto má byť cyklotrasa? Šak aj downhillom je to strmé fest (ako tu mohol Vetroplach trénovať ten Everesting?)! No nič, nazad na majáles k tabuli a kukám tam do mapy ešte raz. Až tam si uvedomím, že mapa je nakreslená dobre, severom hore, lenže ja blúdiaci kukám do nej smerom na juh (mám to teda stranovo aj výškovo otočené). Všetko domixovanuo. Zasmejem sa sám na sebe a idem blúdiť už s ľahším nádychom.
Opäť okolo lomu do Kvetnice (ekologicky tam renovujú park, no zatiaľ iba prvé betónové pokusy som tam videl) a tam pomedzi bytovky ako KST značka káže. A potom príkro do hory chodníček.....jááááj to je turistický. No nič, zas som netrafil presne, zosadám a cííííískam keľo to idze. Ta ale počekac, totok tunak je už ako aj na turistický chodník bárs strmuo. Šak tu spádnica napriamo, ledva na dve šlapy vychodené v tráve a machu a podklad je ten fajný, lomový, tmavý, šmykľavý kameň (šak preto je na Dubine toten kameňolom), no ten, čo z neho aj mačacie hlavy robia (paleobazalt - melafýrový porfyrit, po slovensky čadič). A reťaze nenaťahali! Tepy nemeriam, ale rovno cítim v krku. Čo horšie, tote tepy a vyrobený CO2 cítia aj miestne lesné komáre, a tak mám injekčný doping (rovno cez dres i gate), že tie metre skáčem asi po dvoch. VO2 max limit akosi nevedomky ignorujem, takto rýchlo som v živote „schody do neba“ nevybehol. A ešte s bikom. Strmina taká, že zadné koleso stráca kontakt a rám mi do pravého boku dáva klopaním znať, že nie je „carboni“ ale taký síce Alu-light, no zato riadne „heavy metal“. Už začína presvitať slnko, tak reku už bude koniec. A veru tak je, prichádzam ku krížu a posledný výšvih až k vrcholu nad kameňolomom. Hotovo, leje sa zo mňa, ale výhľad stojí za to.
Zámčisko 921m. Dačo pofotím a posedím v búdke, počítam si múdrosti na tabuliach. Úplné retro spomienky, pohľady na všetky strany, od drôteného plota zíva lomová diera na juhozápad, v jej termike plachtia krkavce. Ozaj, komáre prestali, lebo hore fúka viac ako v lese, tam sa hýbala iba zablúdená lokomotíva. Okolo prebehuje rysmajster Peter Lichý napešo, tak zdravím a on pokračuje pekne okrajom lomu smer dole na Kvetnicu. To som už nechcel naslepo riskovať, a tak sa vraciam pomaly, že už reku teraz nájdem ten cyklotras konečne. A aj sa podarilo. Celkom pekne cez les, vyberám zákruty, len ten posledný úsek je teda tá strmina, kde podklad už nestačí trimať. Vypľuje ma to blízko obaľovačky. Tak na dnes stačilo teda. Zbehnem dolu k majetkom a na posledný kopec dňa sa štverám s cieľom výhľadu na Tatry. Zapikujem to v poli horčice, na hrebeni rozvodia-rozmoria (Baltské-Čierne). Výhľad bombový, ponad Juh 3 (Alebo aj Leopoldov, ktovie prečo to tak volajú... Žeby pomáhali väzni stavať?) vidno takmer celé Tatry (veľký oblúk). Len mraky postúpili riadne a tma ide od nich o pol hoďku skôr ako určuje astrokalendár. Predpovede hlásia strašnú kucapacu na noc, má prejsť front. Ešte aj Ripo kvôli tomu vopred upravil a premiestnil vetrobikozraz (tretí diel) na zajtra. Takýchto nebeských vyobrazení a poveternostných vnemov za tie roky mám veľa, nafotené do pamäte, tak si to len užívam. Večer sa mi bude fajne zaspávať. Lebo ráno treba skoro vstať a znova do pedálov dupnúť. Etapové „Čo kde na Slovensku“ pokračuje...
Sherpa
PS: „Nové Popradské pleso“ - plány a aktuálny stav, viac info tutaj a tutaj.
Fotky Bikom a aj napešo z Popradu - juhu na Zámčisko
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- 40. ročník Sherpa Rallye 2024 - Zbojnícka chata (1104x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (853x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (807x)
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (795x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (710x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (708x)
- ŠUPka 2024 (690x)
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom (634x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (633x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (629x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...