Brnčalka - Popradské v Gipsyho stopách

 O Gipsyho (Vlado Tatarka) trojdňovom skialpovom prechode Vysokými Tatrami sa už toho narozprávalo veľa, oveľa menej sa ale spravilo. Dodnes je zaznamenaný iba jeden úspešný pokus dvojice Malák/Leitner. Róbert Gálfy svojho času prešiel prvý deň Gipsyho prechodu v kvalitnom čase a vyjadril sa, že nič krajšie doteraz v Tatrách neabsolvoval.

Už dlhšie som sa chystal prejsť Gipsyho prechod po častiach, vedľajším produktom týchto túr by samozrejme mala byť aj kvalitná fotodokumentácia. Rád by som bol, keby bolo každému záujemcovi jasné, kadiaľ prechod vedie a o čom to vlastne je.

24. marca 2015 som sa po rokoch čakania konečne posunul kúsok ďalej. Z Chaty pri Zelenom plese sme s Peťom vyrazili luxusne o 7:45. Naším cieľom bolo prejsť po Gipsyho trase, ktorú on absolvoval prvý deň, čiže po Chatu pod Rysmi. Gipsymu to trvalo 10:05.

Bachledova štrbina

Prvým sedlom prechodu je podla Gipsyho Posledná štrbina, z ktorej potom traverzoval do Jordánovej štrbiny. Odtiaľ sa dá lyžovať dole a šikmým žľabom traverznúť do žľabu, vedúceho z Bachledovej štrbiny. Aj na základe tohto trochu nelogického postupu sa vynorili špekulácie, či to Gipsy nešiel z Lomničáku. Róbert Gálfy išiel zdola rovno do Jordánky a podmienky mu dovolili lyžovať podľa Gipsyho popisu. Malák s Leitnerom mali zlé snehové podmienky a tak logicky zvolili priamy postup do Bachledovej štrbiny a zostup na druhú stranu.

My s Peťom sme sa na základe týchto informácií rozhodli nešpekulovať a ísť rovno cez Bachledovu štrbinu. Táto varianta je najjednoduchšia a najlogickejšia, tých problémov nás malo čakať neskôr ešte dosť. Pri výstupe sme museli preliezť dva skalné prahy, Peťo si len povzdychol, že to tu dolu kedysi lyžoval... Výstup do štrbiny nám trval rovné dve hodiny.

Pri zostupe k Térynke nás čakalo ďalšie prekvapko. Žľab bol totálne rozlyžovaný a zamrznutý, v dolnej časti vypadnutá lavína. Po tom, čo sme sa na lyžiach vytrápili v hornej a strednej časti žľabu, sme spodnú, zamrznutú časť museli zbehnúť na mačkách.

Žltá lávka a sedielko v západnom hrebeni Drobnej veže

Prefrčali sme poza Térynku a pri výstupe do Žltej lávky sa zdalo všetko v poriadku. Hore sme mali medzičas tri hodiny od štartu na Brnčalke. Pred týždňom som bol na hrebeni Drobnej veže z druhej strany, myslel som si, že nie je problém. Zbehol som peši pár metrov zo žltej lávky a začal traverzovať po tvrdom firne. Aké bolo moje prekvapenie, keď som po komplikovanom traverzovýleze zistil že sme zle... Príliš nízko. 

Nasledoval komplikovaný návrat, sprevádzaný neslušnými slovami, a pokles morálky. Peťo sa rozhodol zlyžovať akurát odmäknutú Žltú lávku, ja som mu len zakričal, že sa stretneme pod Priečnym, uvidíme ktorý variant je rýchlejší. Na druhý pokus som sa už trafil do sedielka, ktoré je kúsoček vyššie ako samotná Žltá lávka, zbehol som dole na mačkách, zliezol odtopený skalný prah, obul lyže a pod Priečnym som bol výrazne skôr ako Peťo... Gipsy vedel presne čo robí...

Studené sedlo

Nalomenú morálku sme vylepšili občerstvením na Zbojníčke a posilnení sme vybehli do Studeného sedla, tu je všetko jasné. Náš medzičas vrátane zastávky tu bol 5:50 hod. Gipsyho medzičas 4:55. Kde všade sme postrácali čas nám bolo jasné.

Predná Gerlachovská lávka

Pri zjazde zo Studeného sedla je treba myslieť na to, že najprv treba traverznúť vľavo a potom sa držať čo najviac hore a traverznúť vpravo popod Poľský hrebeň až ku pliesku. Tu sa nalepia pásy a nasleduje výstup do Prednej Gerlachovskej lávky. Obaja sme do nej stúpali prvý raz. Už viem o čom písal Mišo Malák, keď hovoril o stiesnených pocitoch. Výstup je strmý a úzky. Vystupujeme hore, medzičas hovorí, že sme stiahli zo Studeného sedla 15 minút stratu na Gipsyho.

Pozriem sa na Peťa, ako bojuje v prašane posledné metre, zbadám stopy na hrebeni. Niekto šiel Martinovku v zime. Pozriem sa na druhú stranu do Komarnického kotla a.... Až mi zle prišlo pri tom, čo som uvidel. Rýchla porada. Peťo je výborný lezec. Zliezame. Dva skalné prahy. Mierne odmäknutý firn. Trošku ľadu. Zbrúsené hliníkové mačky a hliníkový čakanček. Aú

Fujavica len dotvára dramatické pozadie. Ruky nám mrznú, jak sú vkuse opreté o sneh. Dole v kotli naviata doska. Vo fujavici kričím na Peťa, nech počká kým to prejdem. Výlez lavinóznym žlabom do 

Východného Batizovského sedla

Tie posledné metre už poznám, je to super pocit, keď človek vie kam ide a že už to bude čoskoro ok. Fujavica silnie a viditeľnosť sa prudko zhoršuje. Rozhodujeme sa dôjsť radšej na Popradské ako lyžovať dole Batizovskou.

V zjazde cez Paštrnákovu štrbinu nevidieť dole. Je dobré sa tu držať vpravo a lyžovať popod Batizovský. Samozrejme závisí to od lavínovej situácie.

Sedlo pod Drukom

Výstup je jasný, len nerobte takú blbosť ako ja a určite chodťe koľko to dá na pásoch. Myslel som si, že to po firne prebehnem, ale keď som sa začal boriť vyše kolien, už bolo neskoro nalepovať...

Zostup zo sedla treba poznať, je to tu delikátne. Za dobrých snehových podmienok je možné celé to zlyžovať. Dnes to nelyžujem, ale aspoň si to napeši v mačkách obehnem a dobre obzriem, zatiaľ čo Peťo bojuje, zostupujúc ľadovým žľabom. Získavame dôležité skúsenosti, hádam ich tu raz aj využijeme. V sedle pod Drukom sme strácali na Gipsyho medzičas približne hodinu.

V hmle a fujavici zlyžujeme na Popradské pleso. Celá sranda nám trvala 9:30 hod.

M.Bartoň, P.Szighety

foto: archív+aktuálny deň, M.Bartoň, R.Bohmer