Cez Suchý po zelenej (takmer)

Bol to čas tesne predvianočný, sivý, ešte bez snehu v kotlinách. Aj cez deň prítmie vďaka dvojitej prikrývke: dole inverzná hmla, hore prichádzajúci front. Ale vyvenčiť telo treba...

Pôvodný zámer bol ísť z Varína cez Suchý do Turčianskych Kľačian - väčšinou po zelenej (iba pod Suchým je kúsok červenej). Ale začiatok je príliš asfaltový, tak som vyrazil radšej zo Strečna po lúkach, po žltej. Je to krajší "nástup túry" a už tu bola o ňom zmienka ( napríklad tu ). Žltá sa na zelenú pripája pri smerovníku „Pod Jedľovinou“. Potom je to len kúsok po lesnej ceste a pri chatke odbočka doprava na lesný chodník. Ten ide paralelne popod širokú novú zvážnicu, po pár stovkách metrov sa na ňu na chvíľu pripojí a na jej serpentíne sa znovu odpojí. Najprv mierne traverzuje, potom čoraz strmšie spádnicuje do sedla Brestov. Cestou sú výhľady len vďaka rúbaniskám: do doliny Varínky s „kórejskou dedinou“ aj do doliny Kúr s vydrancovanými lesmi.

V sedle je pohľad aj smerom k Váhu a Martinským Holiam a dva chodníky na výber: žltý traverz k chate pod Suchým, zelená „hrebeňovka“ na lúku nad chatou, k smerovníku Javorina. Oba varianty sú časovo zhruba rovnaké, ale hrebienok je krajší, taký divokejší les tam je.

Z Javoriny je chodník na Suchý oveľa frekventovanejší, takže v zime komfortnejšie prešliapaný. V lese bez listov je lepšie vidieť skalné vežičky, aj strmina na vrchol Suchého je vďaka snehu akási pohodlnejšia. Potom už len šmýkavý zošup po lúke do sedla, chodník „rozprávkovým lesom“ k chate pod Kľačianskou Magurou a divoká jazda po namoknutom firne (a nižšie po ľade) dole do Turca. Celkovo príjemná prechádzka tak na pol dňa, aj keď krajšie by to bolo bez tej sivoty všade naokolo.

Rišo Pouš