Chorvátsky Velebit - Paklenica a chuťovka Bojinac 1110m.

 Chorvátsky národný park Paklenica vo Velebite sa dnes spája predovšetkým s lezením. Pre dovolenkárov, ktorí nelezú s prechádzkou po kaňone. Pre pamätníkov sa tieto krásne prímorské chorvátske hory samozrejme ešte spájajú s filmami o Winnetuovi. Tieto filmy sa v spomínanom národnom parku nenatáčali len v kaňone Veľkej Paklenice ale aj na neďalekej náhornej plošine s názvom Veliko Rujno a na ďalších miestach.

Napriek tomu, že do Chorvátska vycestuje ročne najviac Slovákov sa úžasné hory Velebitu dlhodobo tešia nepozornosti turistov :) V tomto článku však trošku nahliadneme pod pokrývku.

Jeden lezecký deň v kaňone počas občerstvovacej pauzy v obchodíku vytesanom do skaly som si pozerajúc pohľadnice všimol zaujímavý skalný útvar na jednej z nich. Chcelo to trošku pátrania, porovnávania, zameriavania cieľa a našli sme to: Jagin kuk, masív Bojinac, neďaleko Veľkého Rujna. 

Tú oblasť som mal v hľadáčiku už dávnejšie, na planinách Veľkého a Malého Rujina sa natáčali filmy o Winnetuovi bolo to však trošku od ruky. Pri jednej prieskumnej túre počas našej poslednej návštevy sme natrafili na cestu vedúcu do vnútrozemia. Nikde žiadny zákaz vjazdu, asfalt na najstrmších úsekoch striedal betón ale ináč pohoda.

Cesta začína priamo v Starigrade. Treba hľadať tabuľku smer Veliko Rujno. Po úzkej ale kvalitnej asfaltke sa popri usadlostiach, starom smetisku, poloopustených samotách dostaneme autom riadne vysoko až asfalt skončí na veľkom štrkovom parkovisku s výhľadom na Veľký Vaganac. Autom sme nastúpali takmer 700 výškových metrov.

Parkujeme, miesta dosť, okrem nás je tu len jedno auto s nemeckou značkou. Je koniec septembra. Nad horami duje vietor Bura v smere od pevniny. Je to predzvesť zlého počasia, mraky sa však zastavili o hradbu Velebitu.

Vyrážame po značkovanom chodníčku a hneď na začiatku strácame asi dvesto ľahko získaných výškových metrov. Prechádzame cez prvú planinu tiež s názvom Veliki Vaganac. Kedysi to tu žilo viac ale ako sme počuli ľudia sa začínajú na planiny opäť vracať aj keď je jasné že pastierstvo a poľnohospodárstvo, ktoré kedysi slúžilo ako obživa dnes už veľa peňazí neprinesie.

Po prvom stúpaní prichádzame k odbočke s názvom Prag (prah). Zachádzka sa oplatí, chodníčkom pomedzi skaly sa dostaneme po pár minútach k nádhernej vyhliadke na more.

Vrátime sa spät a po ďalšom krátkom stúpamní sa nám spoza skaly vynorí výhľad na údolie obklopené skalami. V strede údolia je onen famózny skalný útvar. Orgie začínajú...

Značka hlási odbočku ku vode. Oplatí sa. Nie preto že by ste sa zrovna mohli napiť. Vodu si treba radšej zobrať zo sebou. Objavujeme jazierko vo vápencovej skale, úžasné výhľady. Spoznávame miesto kde bola urobená fotka z prvej strany katalógu národného parku.

Voda vyhĺbila do skaly úžasné útvary objavujeme jeden za druhým. 

Pomaly stúpame smerom hore masívom Bojinac. Strmé úseky sú zabezpečené oceľovým lanom. Taká krátka ferratka obtiažnosť B/C. Na najvyšší bod s názvom Bojin kuk sa dostávame po všetkých štyroch. Nárazy vetra sú silné. Aspoň máme parádny výhľad. Ten sa vám v letných horúčavách nemusí podariť. Rovnako budete potrebovať oveľa viac vody. My zato dnes namiesto vody potrebujeme rukavice a čelenky...

Z vrcholu sa dá zostúpiť na druhú stranu. Uzatvárame okruh. Nádherný kúsok prírody. Bujná vegetácia. Skala ako ementál. Neponáhľame sa ani sa nedá... tak veľa fotiek som asi ešte na žiadne túre neurobil...

Pri návrate nám ešte zapadajúce slnko nasvecuje pekne skaly... Počas celej túry sme nestretli ani človiečika... Krajšie už byť nemôže.

Oveľa viac sa dozviete z fotogalérie.

Bojinac:

- je názov pre skalné mesto nachádzajúce sa v národnom parku Veľká Paklenica

 -ideálny čas návštevy je na jeseň, počas letnej horúčavy to môže byť drsné aj počasie je nestabilnejšie

 -na túru sa dá vyraziť aj od mora, nová cesta na parkovisko pod vrchom Veliky Vaganac však prístup výrazne uľahčí

 -celá túra prebieha po značkovanom chodníku, mapu kúpite v Starigrade alebo v obchodíku vo Veľkej Paklenici

 -najvyšší bod sa volá Bojin Kuk 1110 m., počas túry nenastúpate viac ako tisíc metrov 

Martin Bartoň