Diaľkový pochod a beh okolím Púchova: rozcvička pred ultrasezónou

Masochisti z TK Filozof nemajú asi čo robiť. Nestačí im ničiť ľudí na Stíhačke a príbuzných "odpisovákoch", najnovšie si pre seba a svojich známych vyhlásili celoročnú súťaž o titánový bedrový kĺb a zverejnili vyše 20 námetov na pretekovo-turisticko-spoločenské akcie s dĺžkou okolo 40 - 50km a ako bonus štyri "apokalyptické vízie" od 100 do 160km. Ktoré z nich sa odohrajú, bude závisieť od chuti a času ich zorganizovať. Druhou z kratších akcií bol tento okruh z Púchova cez Javorníky a Biele Karpaty v nedeľu 2.marca. Posledná možnosť potrénovať pred Kysuckou stovkou. Na trase Púchov - Zábavy - sedlo Kýčera - Záriečie - Zubák - Lednica - Horná Breznica - Púchov sa dalo nabehať 44km a nastúpať 2130m (najmenej, podľa miery blúdenia). Pretože foťák bol povinnou výbavou (dôkazmi prejdenej trasy v cieli boli fotky smerovníkov), srdce fotoreportéra zaplesalo a napriek  invalidnému stavu tela hneď sa chystalo zaprezentovať na FB-stránke akcie. Veď zadarmo, tak prečo nie... A keby čosi, výhovorka sa dáka nájde :-) Výhovorka sa nenašla, ale pri pohľade na spiatočné spojenia vlakom domov bolo jasné, že invalid-neinvalid, bude to musieť stihnúť do nejakých 8 - 9 hodín. Čiže ďalší dobrý motív na prvý tréning po dvojmesačnej invalidite. Ultrasezónu ale treba začať niečím kratším na rozdýchanie, že? :-)

Pohľad na štartové parkovisko neveštil nič dobré - toto nebude prechádzková akcia! Skoro žiadni turisti, skoro samí bežci! Začína to zostra! No veď uvidíme či uvisíme aspoň na konci pelotónu, ako hovoria cyklisti. Pretože generálny riaditeľ tohto projektu, prezident organizačného výboru a šéf davu organizátorov nechal svoj nástroj moci (megafón) doma, štart prebehol asi takouto formou: "Koľko je hodín?" "No už štvrť!" "Tak môžeme ísť?" "Hej môžete..." :-)

Tak sa išlo, popred prekvapené, ešte spánkom zalepené oči nedeľného ranného Púchova. Kiláčik na okraj mesta po ceste a potom hneď prudko hore po žltej, serpentínkami lesom. Asi 6-členná skupinka sa utrhla hneď na prvých metroch a už len zvyšovala náskok až do konca. Za ňou ďalšia asi 5-členná. Stúpanie smerom k smerovníku na Zábavách ešte hádam každý zvládal s úsmevom, naskytli sa aj prvé ďaleké pohľady, najmä na východ (také dominovali na celej trase). Potom kus lesa a zas kus rozľahlých lúk nad Hoštinou. A zas les až na Kýčeru. A v lese prekážková dráha - koľaje plné vody, bordel po ťažbe dreva, neviditeľné značky, niekedy všetko naraz, veď sme si aj nadbehli niečo naviac podaktorí...

Zbehnutie do Mestečka bolo riadne strmé, ale väčšinou suché, niektorí sa tešili, že si odskočia do krčmy. Iní: rýchlo fotka smerovníka za potokom v Záriečí a daváj do kopca na druhej strane doliny! Dole lúky, vyššie les a samozrejme zvážnica, po vyplazení na trávnatý hrebeň už v ďalšej doline svietili domčeky Zubáka a scenár sa opakoval. Pri zbiehaní do dediny mohol každý pri pohľade na náprotivný svah tipovať, ktorou z ciest sa bude štverať hore. A to náprotivné štveranie bolo asi mnohým dosť protivné, však? Hneď nad dedinou sa naskytla možnosť impregnácie: blato konzervuje! Potom nekonečný stupák. Našťastie hore kríž, pod krížom lavička a v diaľke zasnežené obzory, no neposeď si, unavený človek :-) Ale nie dlho, bo nohy stuhnú a treba do Lednice zbehnúť. A z Lednice cez ďalší kopec do Hornej Breznice a stade už len posledné stúpanie na Keblie a dole do cieľa do Púchova. Ako to jednoducho vyzerá, že? Ale keď sa človek na začiatku hecne a v polovici mu dôjde... No, prežili hádam všetci :-)

Počasie vyšlo ideálne - ráno trochu primrznuté, ale slnko krajinu rýchlo ohrialo. Tiež tak ideálne bežecko-turisticky, nebolo moc teplo. Aj blato na zvážniciach väčšinou také akurát, aby sa nelepilo na podrážky a nepodklzovalo v stúpaniach. Ani listov na stromoch samozrejme nebolo, čo tiež zlepšilo možnosti výhľadov aj orientácie - v lete by niektoré značky boli neviditeľné. Takže celkovo super tréning, len v cieli netankovali kofolu - no, malá chybička krásy :-) Inak super by bolo pomotať sa tadeto na bajku, lebo na pohodovú túru je to predsa len dlhé. Len keby tie lesné cesty neboli také rozryté. Preto aj viac stôp bolo po motorkách ako po pešiakoch, zdalo sa mi. Ale každopádne Radovi vďaka za super nápad a organizáciu - a aj za výber smeru, myslím že opačne by to bolo náročnejšie.

Rišo Pouš