Expedícia Vysoké Tatry 1955

Na správy z náročných expedícií sme zvyknutí - z tých nedostupnejších, vyšších a vzdialenejších pohorí (a iných častí) sveta. Ale expedícia do Tatier??? Toto si ale máloktorý laik uvedomuje, pritom každý tatroznalec to naopak potvrdí a vyjadrili sa k tomu aj viacerí svetoví horolezci - že zdolať hrebeň Vysokých Tatier v zimných podmienkach je náročnejšie, ako vyliezť na Everest. A ešte v materiálových podmienkach roku 1955! A presne o tom je veľmi zaujímavá knižka z dielne tatranského vydavateľstva I&B (2016). Hovorí o tom, že aj v najmenších veľhorách sveta sa dajú dosahovať najväčšie výkony. A sú veľké aj preto, lebo nie sú často opakované. Niečo podobné dokázali v podstate len Pavol Pochylý dvakrát v 70. rokoch a dvojica Sabovčík - Kadlečík v r. 2013. Kniha by preto nemala chýbať v knižnici žiadneho záujemcu o históriu slovenského horolezectva a (nielen) Tatier.

Na 111 stranách, podľa archívnych zdrojov, osobných spomienok žijúcich účastníkov a na základe krásnych čierno-bielych fotiek Vladimíra Koštiala spracoval text Ivan Bohuš mladší. Dočítate sa o podstatných okolnostiach histórie, ktoré prechodu predchádzali, detailne o samotnom prechode a stručne o životných osudoch jednotlivých jeho účastníkov. Nakoniec aj o výstroji a výzbroji, o nevyhnutnej práci novinárov a filmárov pri informovaní o expedícii a niečo aj o histórii bývalej Kežmarskej chaty, ktorá bola cieľom prechodu. Úplný záver knihy je ale venovaný tomu najpodstatnejšiemu, čo tento výnimočný športový výkon odštartoval - ukázal možnosti vtedajšej nastupujúcej silnej generácie našich horolezcov a sčasti im otvoril cestu za výkonmi v najvyšších pohoriach sveta, ktoré sú dodnes vysoko hodnotené na medzinárodnej scéne.

Rišo Pouš