Kojšovská hoľa cez Bankov a Jahodnú

Prvá októbrová nedeľa je bežcom dobre známa. Ale košických maratónov som sa nabehal do sýtosti, nechce sa mi už kvôli 3 hodinám naháňania obetovať celý víkend. A navyše keď sa ukazuje taká plnofarebná, až jesenne gýčovitá sobota ako teraz.

Je rozhodnuté, najlepší rozklus pred maratónom je celodenná túra :-) Aspoň uvidím čo to so mnou spraví v nedeľu. Bude ďalšia skúsenosť. Chvíľa posedenia nad mapami, zohľadnenie pohybu slnka po oblohe a cestovných poriadkov a plán je jasný: z Bankova po červenej na Kojšovskú hoľu a odtiaľ po modrej do Zlatej Idky na autobus.

Ráno čakám na otvorenie registrácie, veď mhd zadarmo, to musí byť :-) O hodinku vystupujem na konečnej na Bankove - ráno už pokročilo, je to tu plné dôchodcov a rodiniek s malými svišťami. Cítim sa tu dáko cudzo :-) Radšej rýchlo na tie lesné cestičky, ale aj tam je dosť husto. Spočiatku. A hemží sa to tu cykloturistami. Ale obloha modrá, stromy farebné, v lese „stroboskop“, vietor jemný, teplota ideálna a strunky v nohách. Po kilometri sa spamätávam a brzdím. Veď si zajtra zabeháš, neblbni!

Až po Jahodnú stretávam prevažne hubárov, košíky plné bedlí. Stúpanie skoro žiadne, je to skôr prechádzka parkom ako turistika. Na dnes vyhovuje dokonale a v tomto počasí je to doslova náplasť na dušu. Pri smerovníku pod Kamenným hrbom chvíľu špekulujem a po potvrdení pôvodného úmyslu domorodcami sa dávam ďalej po žltej. Ide paralelne s červenou, ale na rozdiel od nej aj lúkami, nie iba lesom. Krása, aj výhľady do Košickej kotliny nejaké sú, aj keď dolu je opar. Ideálne na romantický bajking s frajerkou :-)

Od Jahodnej sa krajina trochu mení, je to skoro celé v lese, aj prvý prudký stupák popri zjazdovke. Ten sa ale dá pohodlne obísť po cyklotrase a tých ciest na bajky je tu až-až! Asi preto až do konca stretávam skoro samých bajkerov. Cyklomaratónske reflexné značky sa tu všade povaľujú. Celá červená je jazditeľná, možno až na pár kratučkých skalnatých stojok. Okolo Idčianskeho sedla obrovské rúbane poskytujú prvé poriadne výhľady: napravo svieti neprehliadnuteľná bralnatá Folkmárska skala, vpredu hoľa, môj cieľ. Vľavo ma slnko doháňa a v kombinácii s oparom je tam len mliečne bielo :-)

Na holi fučí ako divé, ale výhľady ďaleké, aj Tatry krásne svietia, len ten opar je dosť silný. Motám sa hore-dolu, lebo do autobusu času dosť. Kuknem aj chatu Erika - vraj v rekonštrukcii. Ktovie ako dlho ešte. Na druhej strane kopca je čosi otvorené - vraj čajovňa! No, vyzerá ako obyčajný bufet :-)

Pomaly treba dolu zísť, som zvedavý na zašlú slávu Zlatej Idky - pri pohľade zhora dominuje poriadny kostol, na takú malú dedinu až priveľký. Ešte pohľad od lanovky a už sa pomaly šuchcem dolu cestou, serpentínami. V dedine podvečerný pokoj, dve krčmy, rozbitá asfaltka a pár vynovených milionárskych víkendových sídiel. K zastávke sa pomaly schádza pár domácich a o trochu viac turistov. Akurát stíham fotku Kojšovskej hole pri západe slnka a už je tu spoj. Po necelých 9 hodinách, viac prechádzania ako turistiky, veziem sa v ústrety maratónskej pasta párty. Zajtra to bude tiež turistika :-)

Rišo Pouš