Majerova skala, Krížna, Smrekov, Blatnická dolina

Čiže taký jeden variant južného traverzu Veľkej Fatry, zo Starých Hôr do Blatnice. Vymyslela si to tak jedna „banskobystrická nestíhačka“, pribalila dvoch svojich kamošov, dostal som pozvánku tiež, vraj ako overený rozháňač medveďov, a išlo sa. Cez pracovný deň - s výhovorkou, že treba do projektu nejaké hrdzavé vleky nafotiť, a tak. Takže v podstate služobka. Joj, keby bolo viac takých! Tempo bolo nastavené viac ako pohodové, počasie vyšlo také skoroletné, s normálnymi teplotami „na tričko“ aj na hrebeni. Na Krížnej a v okolí trochu aj fúkalo (Veď kedy tam nefúka, že?), cestou aj nejakých pár kvapiek padlo a na záver nás umyla párminútová prehánka. Ale šofo potom neodmietol zobrať nás do autobusu a Fatran z Martina nazad do BB veľmi nemeškal, tak aj záver vyšiel. Takéto to bolo:

Na úvod som zariadil trochu zmätkov na Starých Horách, lebo z busu bolo vidieť autá stáť v dlhej kolóne, tak som nariadil vystúpiť skôr, už pri kostole. A chodník poza domy síce na začiatku ok, len potom sa akosi stratil v žihľave (lebo tam vyrástli nové domy) a nazad na ulicu sme liezli z niečej záhrady cez plot. Domáci našťastie nechovajú zlostné psiská a už sme len zbehli do „city“ ku kaplnke:

Potom už pohoda, známa strmá strmina, čím ďalej tým strmšia, až na Majerovu skalu. V stúpaní sa pelotón vyseparoval podľa aktuálnej výkonnosti – niekto si to vpredu užíval, niekto vzadu nestíhal, klasika. Výhľady ale stáli za to, ako vždy.

Z holí okolo Líšky výhľady samozrejme tiež, aj keď od západu sa sunuli podozrivo bucľaté mraky. No verili sme predpovedi a optimisticky kráčali v ústrety „kozmodrómu“. O trailovom behaní zatiaľ ani reč, ale veď si priemerku zlepšíme smerom dole z Krížnej, nie? Okrem toho bolo treba tie vleky pofotiť, akože...

Kalorická fotopauza na Krížnej, kde sa fotiť nesmie, sušenie spotených tiel vetrom a išlo sa dole. Už konečne jemným poklusíkom a boli sme za frajerov, lebo oproti nám stúpal hore poriadny zájazd dôchodcov a tí za nami posielali kadejaké obdivné výkriky. Keby tak vedeli, ako tadeto behajú ozajstní machri...

Pri napájadlách pod Kráľovou skalou sme sa tiež ešte krátko pristavili, dočapovať fajný prírodný jonťák, a davaj zas chvíľu do kopca, prehupnúť sa cez lúčnatý horizontík do jamy pod Smrekovom. Tam nás samozrejme privítali chlpaté pastierske alarmy, tak aj malá panika zavládla u niekoho, ale prerazili sme bez stôp po zuboch na lýtkach. A kosačky ochotne pózovali.

Taaak, a ešte posledný, krátky výšľapík cez pasienky do sedla pod Smrekovom, so spätnými pohľadmi na Krížnu a sivé mraky nad ňou, a naberaniu výškových metrov bol koniec. Zachádzočku hore na Smrekov sa akosi nechcelo nikomu spraviť, ktovie prečo...

Už len dlhý, na začiatku traverzový, potom fasa strmý zbeh dole do Blatnickej doliny čakal. Poriadnou fatranskou divočinou, najmä v hornej časti. Výhľady len také obmedzené, kde tu, na bralnaté vrcholky, možno aj Ostrá vykukla, ale takto odzadu ťažko bolo rozoznať. Nechodím tam často.

Cestou dole je pri chodníku jedna skromná pripomienka SNP, ako všade v tomto kraji, potom už ten strmizný zostup a na záver netypicky čvachtavá cesta na spoj Rakytovských dolín. Návrh na vylepšenie akcie výstupom na Drienok bol trojhlasne zamietnutý, tak sa išlo kluskať do cieľa.

Našťastie Blatnická dolina nie je dlhá a podklad je príjemne šotolinový, lebo niekto už ledva nohy ťahal, že? Ale cestu spestrujú miestne skalky, občasné výhľady (už ozaj aj na Ostrú) a trochu nás popohnala aj tá prehánka. Už nás nezachránil les ako pri predošlej, tak sme niektorí pomalší došli do Blatnice mokrí ako myši. Ozaj: videl už niekto mokrú myš?

Ale že bolo teplo a autobus išiel do MT okľukami cez kadejaké dediny, aj sme stihli obschnúť. A niektorí sa v meste v nákupáku aj prezliecť, aby boli potom vo vlaku za pekných. Takže úspešný koniec výletu. Taká príjemná, nenáročná vyklusávačka to bola (pre väčšinu zúčastnených), tak vďaka za možnosť pripojiť sa.

Rišo Pouš