Makyta a česko-slovenské pohraničie

Nedožité sté narodeniny Československa som si pripomenul symbolicky turisticky – výletom po oboch stranách hranice. Z Horní Lidče hore na Makytu a z nej dole do Lysej pod Makytou. Aj preto tak, že na začiatok je dobré spojenie vlakom - a na konci aby som aspoň raz videl koniec Javorníckej stovky za svetla :-) Na prvý november bolo až priteplo, na tričko. Len vietor hučal z juhu poriadny a nebo sa zaťahovalo bielou clonou. Jednoduchá vychádzka, tak na pol dňa pohodovej chôdze. Väčšina trasy dobrá aj na rodinný cyklovýlet. Nevhodné úseky sa dajú poobchádzať, v tom kraji je kvalitných cyklotrás až až.

Z Lidče od stanice som sa kúsok vrátil, bez problémov našiel žltú, podliezol železnicu a začal stúpať pomedzi pasienky k Pulčínu. Udržovaná valašská krajinka, elektrické ohradníky, pozdĺž cesty 1,5 km dlhý park s lavičkami, novo vysadenými stromami, altánkami, infotabuľami... Také milé na prechádzku. Domáci sa s tým poriadne vyhrali.

Pulčín sa chváli, že je najvyššie položenou dedinou na Valašsku (680 m). Za posledným domom (reštauráciou) konečne koniec asfaltu a len kúsok je to k nádherným Pulčinským skalám. Pod nohami šutre a piesok, okolo v lese balvaniská, skalné veže aj celé bralá. V odlistenom (ale stále farebnom) lese ich výborne vidieť.

Za skalami len kúsok po lesnom chodníku, potom krátke dupanie po lesnej ceste a na križovatke (Skaličí) dilema: pokračovať na Makytu rovno po červenej alebo obchádzkou po žltej cez Valašskú Senicu? Červená sľubuje prechádzku po hrebeni lesom, žltá dolinou. Viac výhľadov, ale aj asfaltu. Ale čo v lese, že? Idem spoznávať Valašsko.

Takže z kopca do dediny po žltej, hneď pri prvej samote začína asfaltka a úplne nová! Ale výhľady dookola sú. Penzión Severka nad dedinou, nižšie pod cestou parádne vynovené kúpalisko - a dokonca napustené! Čo tu všetci otužujú? Od smerovníka hore dedinou, nemusím sa pozerať pod nohy a môžem sa napásť a jabĺčkach, čo tu všade visia :-)

Posledný kilák na Chmelínec je tunel strmšie hore lesom, pod nohami zas šutre a piesok, nad hlavou farebno. Hore zase trochu pohľadov cez pasienky do susednej doliny, spevnená cesta a horská chata Antarik. Vraj jediná vegetariánska v ČR. A pod strieškou sedí samotný Sri Chinmoy a pozerá do krajiny :-)

Potom už len pohodlné, plynulé stúpanie lesom až na Makytu, len so záverečným strmším úsekom na niekoľkých stovkách metrov. Asi preto je to až hore cyklotrasa. Dobre, tu by sa ešte dalo, trochu potlačiť, ale ona smelo pokračuje ďalej cez Papajské sedlo, a to je už iný brutus. Kto toto vymyslel???

Ja ale robím čelom vzad, schádzam smerom, odkiaľ som prišiel, míňam odbočku na zelenú a na ďalšej odbočke idem po žltej (zároveň aj cyklotrasa). Už priamo dole do Lysej pod Makytou. Jednoduché, myslím si... Najprv to síce je príjemný chodník lesom, ale ten končí na zvážnici. Červené C je tu, moja žltá nikde. Dobrých 20 minút pobehovania po okolí, kým mi dôjde, že žltá ide paralelne ponad cestu - po rozbitej a zarastenej starej zvážnici. Za mokra isto paráda... A keby bol vstup do toho bordelu aspoň označený! Síce ani nie je kde, som v „hospodárskych lesoch“, ktoré tu vraj všade sú, len ich spod tej trávy často nevidno...

Smerovník Paseky: zarastená žltá konečne zlieza na cestu a už viem kde som, napájam sa na „cieľovú rovinku“ Javorníckej stovky. O chvíľu už výhľady. Najprv cez rúbane doprava dozadu na Beňadín (poznám podľa vleku). Potom sú tu konečne zase lúky a samoty - okolo Lysej a Lazov pod Makytou. Len ten biely opar kazí farby aj hĺbky a kontrasty, fotky nič moc.

A na koniec strmo dole pomedzi hospodárstva a pasienky po hrboľatej a tehlami (a iným bordelom) vyspravenej ceste do Lysej na stanicu. Na jednom úseku vedie cesta ponad hlbokú strž, v nej potôčik a staré pneumatiky, chladničky, hajzľové misy a tak... Dokonale to dotvára zmenu dojmov z krajiny, ktorú som zažil po prekročení hranice smerom na našu stranu. Nemáte tiež niekedy podobné dojmy?

Rišo Pouš