Malofatranská stovka 2023 – blesková

Tak masochisti sa znovu dočkali. Lebo táto (dĺžkou síce obyčajná) stovka si svoju povesť vyslúžila najmä poriadnym prevýšením. Tu sa palice vyslovene hodia a silné nohy tiež. Profil ako píla, to je všetkým jasné. Aj preto je to v prvej polovici skôr ultrašplh ako ultrabeh a v tej druhej často skôr ultrapochod klátiacich sa zombíkov. Presne tam, kde už by sa aj behať dalo, hehe... Navyše robiť stovku koncom obdobia „Medardovej kvapky“ a začiatkom júla, to je tiež často poriadny adrenalín pri sledovaní predpovede počasia. Zažili sme krúpy, blesky, aj pekelné teplá. Takže vždy je tu dôvod na radostné očakávanie - a počasie sa tentokrát vyblblo takmer dokonale.

Predpoveď totiž tento rok hrozila blížiacim sa studeným frontom – ale zvlneným, a ten ani sám chudák nikdy nevie, kedy a kam sa dovlní a čo tam spôsobí. Ohlasované lejaky priamo v čase štartu našťastie Aladin zmenil na jemné kropenie, aby sa neprášilo, potom ale to predpokladané príjemné, „celodenné oblačno bez zrážok“ si niektorí poriadne vyžrali priamo na hrebeni za Kriváňmi a žmýkajú si topánky hádam ešte teraz. Aj elektroliečba bola v cene pre tých, ktorých príliš nohy boleli, našťastie nevyužil ju vraj nikto.

Ale poporiadku. Agentúrne správy v sobotu 1.7. hlásili, že o štart 110. ročníka Tour de France je nebývalo slabý záujem, lebo všetky oči boli upreté do Terchovej, kde pristáli mimozemšťania a o šiestej ráno odtiaľ odleteli smerom do Vrátnej. Aj plechový J.J. sa za nimi takmer otočil a na asfaltke v Tiesňavách to poriadne dunelo pod nohami troch stoviek prenasledovateľov. To všetko sa odohralo po dvoch hromových ranách zo štartovej pištole – prvej testovacej, či pištoľ funguje, druhá už bola naostro, aj keď slepým nábojom.

Letový program ufónov a ich prenasledovateľov uvádzame kompletný, žeby sa zachoval pre budúce generácie: Sokolie, agrárny hrebeň (Baraniarky, Žitné, Kraviarske), Grúň, Štefanová, Vrchpodžiar, Medzirozsutce, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb, Snilovské sedlo (so zachádzkou ku krmelcu na chate pod Chlebom), Kriváne (oba až na vrchol), Suchý, Magura, Lipovec (kde končili obe detské trasy), Minčol, Martinské hole, Hnilická Kýčera, Skalky, Vríčanské sedlo, Vrícko, Kľak a cieľ dole vo Fačkove. Celkovo 107 km a +6570 m. Fotky v galérii sú ale tentokrát len od Terchovej po Lipovec, fyzická a mentálna degenerácia ma nepustili ďalej. Ešte, že som si to nezaplatil. Takto to vyzeralo celé na mape od Hikingu (https://mapy.dennikn.sk/?trasa=RXHlJ):

Mapa je tu aj preto, lebo v podstate jednou z mála istôt na MF100 je každoročná zmena trasy, ktorá za tých deväť rokov ešte ani raz nebola rovnaká. Ale osobne mám dojem, že pomaly sa blíži k ideálu. Tento rok to bol jednoznačne jej najkrajší variant – so všetkými dominantnými kopcami a bez zbytočných, trasu umelo naťahujúcich zachádzok po škaredých dolinových zvážniciach. Reálne som to síce nevidel, ale presun cieľa do školy vo Fačkove (aspoň podľa fotiek) asi tiež pomohol celkovému dojmu z akcie, ako aj komfortu účastníkov a organizátorov. Ďalšími istotami sú tu perfektná organizácia (už druhý raz pod velením Tiny M.) a neskutočné prekrmovanie účastníkov kadejakými dobrotami na kontrolách, ktoré ich však iba zbytočne odrádzajú od lepších výkonov. Víťaz Majo Priadka sa napríklad na Lipovci pri dropbagu zdržal síce vraj len päť minút, reálne som tam ale viacerých lenivcov videl kempovať ako na dovolenke pri mori. A nielen tam, no hanba im :-)

Možno aj kvôli obžerstvu sa z 97 štartujúcich ultrášov do cieľa vo Fačkove doknísalo len 59 kusov, poriadne zablatených a mokrých. Lebo nástrahy na MF100 nestriehnu len na hrebeni v podobe búrok (minimálne dve sa tentokrát prehnali), v lesoch v podobe ľudožravých medveďov (tento rok 47, oproti 32 pred troma rokmi), ale aj na kontrolách v podobe plných krmelcov. A ani tie výhľady nič moc, že? Jednoducho účasť tu treba starostlivo zvážiť – upozorňujem na to furt a nikdy nepochopím, prečo bola štartovka zase vopred vypredaná.

Výsledky sú všetky TU , tak spomeniem len to, že očakávania sa v podstate naplnili – na najdlhšej trati Majo Priadka zabil taký čas, že to už viacerí prestávame chápať (14 hodín). Za ním dobehli spolu Tomáš Štverák a Václav Jarčuška o takmer tri hodiny neskôr. Medzi ženami bola najrýchlejšia Hana Váchová (20:41), za ňou boli už odstupy ľudskejšie: druhá Kateřina Smíšková za 22:22 a tretia Majka Kubová za 23:38. Uvidíme, čo bude o rok, zatiaľ (ako vždy) patrí organizátorom vďaka za skvelo prichystanú možnosť, ako sa počas prvého prázdninového víkendu spoľahlivo, elegantne a najmä na dlho odrovnať :-)

Rišo Pouš