Po zvážniciach cez Flochovú

Najvyšší kopec Kremnických vrchov má síce 1319 m, ale je to zalesnený chrbát bez výhľadov a všetky cesty na tú „náhornú plošinu“ vedú lesmi, z veľkej časti hospodárskymi. Len hore je rezervácia. Zároveň ako pokračoval snehovo biedny február (skôr taký koniec marca), keď sa v noci vyjasnilo a všetko to zmrzlo, nechcelo sa mi lyžami dakde po ľade hrkotať, obul som trailovky. Vyšiel z toho okruh od vlaku k vlaku, z hororovej (Hostelovej?) stanice v Hornej Štubni. Samé zvážnice, len strmý záver výstupu na Flochovú od severu (po zelenej) po lesnom chodníku. Zároveň po poriadnom klzisku. Takže skôr tréning – pohodová vyklusávačka, iba za vrcholom, na jednom neprechodenom úseku lesnej cesty sa to trochu pod nohami borilo, inak ani na to prebáranie niet nikde snehu. A zvážnicové blatá pomrznuté a lúky nad dedinou suché, ani som nemal šancu sa zaprasiť. Takže spokojnosť, takto to vyzeralo:

Na úvod prvý raz popod viadukt, pod ním aj cez potok a pohodové zvážnice ponad železnicu až do doliny Čiernej vody, na zelenú značku. Je tam viacero možností, dobré je to za sucha aj na mtb, len na úvod to tam teraz bolo trochu rozryté kvôli ťažbe dreva.Popod železnicu celkovo trikrát, posledný raz takto:

Potom teda výstup dolinou Čiernej vody, čím ďalej, tým strmší, v závere superstrmý, ako tatranský žľab. Stúpanie na Flochovú je pri každej trase zo severu v závere sakra výživné. Teraz aj čerstvý poprašok na staršom vodnom ľade, nič moc v maratónkach, ale chodník prechodený, dalo sa.

Potom cez vrchol, sedlo Flochovej a Handel už po pomerne hrubej vrstve snehu, poriadne premrznutej, takže bez zabárania (ale aj chodník samozrejme predupaný), a na ceste v južnom traverze vrcholu (popri bivakovej búde) sneh už takmer nie je.

Ešte trochu prebárania bolo na aktuálne nepoužívanej ceste v obchvate bezmenného kopca nad Širokou dolinou, ale tá bude v lete skvelá pre bajk. Potom čím nižšie, tým viac šotoliny, samozrejme. A jeden či dva biedne priekuky pomedzi redšie stojace stromy – ku hrádzi vodárenskej nádrže Turček.

Od križovatky Široký peň už aj asfalt pod nohami a dlhéééé dupanie mierne dole až do dediny, s postupným pribúdaním ťažby a približovania dreva naokolo. Aj tam by sa to dalo možno obabrať po mäkších bočných cestách, alebo kadejako poskracovať či poobchádzať.

Po pripojení na Turčiansku cyklomagistrálu už to nie je do dediny ďaleko, ale času som mal tak akurát, tak som ešte Štubňu obišiel sprava, od východu, po lúkach, so začiatkom pod starým vlekom. Aspoň nejaké tie výhľady na záver, do kotliny, zo dvakrát skok cez potok a aj keď už slnko dvihlo teplotu z mínusu, veľmi sa blatko nelepilo a dalo sa aj poobchádzať. Takže akurát kontrolovaných 10 minút pred vlakom som dorazil, a už som len mohol obdivovať nové drevotrieskové zadebnenie, ktoré po dlhých desaťročiach zakrýva tú špinavú, posprejovanú čakáreň. Hej, takto sa to u nás... Veď načo opravovať, toto je lacnejšie. Ale inak fajne bolo, gpx je hore, keby niečo.

Rišo Pouš