Pochod Sviny (trasa 107 km, 2600 v.m.)

Mladá, ale dobre zorganizovaná stovka v česko-rakúskom pohraničí. Na túto stovku som prišla náhodou. Keďže som kvôli Covidu nemohla ísť na Leteckú 100, hľadala som náhradu a dostala som tip na toto podujatie. Zároveň ma lákalo vyskúšať po prvýkrát štart do noci.

28. apríla podvečer prichádzam do obce Trhové Sviny. Z miestneho kostola sa ozýva spev, prakticky hneď pod kostolom je umiestnená vinotéka :-) Asi na omšové víno :-)

Bez problémov nachádzam kaviareň, kde bude prebiehať registrácia. Z bežcov som tu zatiaľ sama, objednávam si čaj a nesmelo sa pýtam, či si môžem vybrať karimatku a chvíľu si poležať. Pani z kaviarne súhlasí. Postupne sa to tu plní, ešte jedna kočka využíva čas a skúša spať. Keďže pôjdeme cez noc, je každý oddych dobrý. Na dámskych toaletách stretávam milú pretekárku - Alici. Je miestna, a tak vyzvedám podrobnosti ohľadom trasy. Vraj od 23. km to bude technické... Čas do štartu rýchlo letí. Posledné úpravy a o 22:00 vyrážame do noci. 

Trochu poprcháva, vzduch je parádny, trať vedie cez ihličnatý les. Neskôr prší, kamene sú mokré, korene šmykľavé. Na 12. km v zbehu niekoho predbieham. Vzápätí padám. Karma je zdarma :-) Rýchlo sa pozbieram a bežím ďalej. 

Prichádzame na Kohút. Je tu hustá hmla. K tomu mám zahmlené okuliare a nevidím, kde je chodník. Nie som v tom sama, blúdime takto viacerí :-) Na 23. km je prvá občerstvovačka. Okrem hlavného organizátora Jirku je prítomný aj Olaf (organizátor Pražskej stovky). Ten hneď hovorí, že hmla bola objednaná extra pre nás, aby sme mali lepší zážitok. Tak si teda užívam... Veľké, mokré kamene, cestu nevidno. Stretávam Honzu (chvíľu sa plazí mojou rýchlosťou, zrejme má tiež zarosené okuliare). Hľadáme schodnú cestu. Alice mala pravdu, je to technické. Vtom okolo nás prefrčia Psouni na úteku (Martin a spol., všetci bez okuliarov). 

Idem sama. Stúpam na Vysokú. Kdesi tu by mala byť kontrola. Garmin mi ukazuje odbočku doprava. V hmle ju nevidím. Namiesto toho počujem divné zvuky. Vidím vedľa seba nahusto číslami označené stromy: 1,2,3,4... V tej tme to vyzerá ako nejaké rituálne miesto. Zrazu narazím na širokú cestu a zbadám prístrešok. Sú tam bicykle a cyklisti, ktorí toho kvôli nám túto noc veľa nenaspia. Kontrola je až hore na veži. Keď fúka vietor, jej kovová konštrukcia „spieva“. Hore vedú točité schody. Idem a krúti sa mi hlava. Našla som kontrolu. Strašidelný pocit sa rozplynul.

Bežím preč. Neskôr sa zasa niekde motám. Hľadám a aj nájdem správny chodník :-) Postupne svitá. Prichádzam na druhú občerstvovačku na 51. km. Je tu aj Honza. Chvíľočku nato prifrčí Alice. Jedla je tu veľa na výber, majú aj paradajky. To som doteraz nikde nevidela. Obsluha je strašne milá. Poďakujem a idem ďalej. Prechádzam hranicu s Rakúskom. Je tu krásna drevená kaplnka.

Tiahle stúpanie už len kráčam. Nechce sa mi bežať. Dostávam sa na Nebelstein, je tu kruhový výhľad.

Neskôr,  v zbehu, zle odbočím. Kým sa vrátim, predbehnú ma traja ľudia. Moja morálka to zle znáša. Dotiahnem sa na občerstvovačku na 68. km. Dopĺňam vodu, pijem colu. Hneď mi je lepšie.

Prichádzam na Mandelstein. Opäť kaplnka a pri kríži aj kontrola.

Potom však prichádza to najlepšie – krásny, behateľný terén v ihličnatom lese. Presne toto mám rada. Užívam si prírodu a sem - tam kecám s nejakým bežcom. Prichádzam do Česka.

Je to nádherná scenéria. O nejaký čas za ňu platím, lebo prichádza búrka, dosť hrmí. Rozmýšľam, či sa fakt mám obliecť do vetrovky. O chvíľu leje. Vetrovku mám rýchlo na sebe. Je to však málo. Vyťahujem aj pláštenku a už len kráčam. V goratexových topánkach mám toľko vody, že by tam mohli aj rybičky plávať. Trasa 107 km sa stretáva s trasou 52 km pochodu. Pri potoku vidím dobre naladených, ale trochu bezradných ľudí. Cesta vedie priamo cez potok. Lávka chýba. Rozhodnem sa rýchlo a prebrodím ho, v topánkach.. Veď sú tak či tak mokré.

Neskôr sa dostávam ku štvrtej občerstvovačke, 23 km pred cieľom. Je to luxus: podáva sa aj teplý hovädzí vývar. Napriek tomu ma začína triasť. Radšej rýchlo odchádzam. Uzatváram so sebou dohodu, že z každého kilometra budem 200 m chodiť a 800 m bežať. Odsýpa to. Prichádza posledná občerstvovačka. Striedam chôdzu a beh. Dohoda vychádza. 10 km pred koncom však míňam kontrolu.  Demotivuje ma to. Takže odteraz už len rýchla chôdza.  Keď vidím cieľ, cítim sa strašne vďačná. Všetkému a všetkým :-) Končím na 20. mieste s časom 18:38. Bolo nás 75 účastníkov.

Dostávam nádhernú medailu, stretávam Alici a Honzu. Boli to super preteky/zážitkový beh. 

Myslím, že nočný štart ma na začiatku spomalil, ale zároveň to na konci pretekov nebolo také tvrdé, lebo za denného svetla sa ide podstatne ľahšie.Ďakujem organizátorom za peknú akciu. Stránka pochodu je TU .

Stanka