Predvianočný rozklus medzi Žarnovicou a Novou Baňou

Sychravá jeseň s inverziami v polke decembra? Ozaj výhra! A ešte keď aj to málo snehu sa už takmer stratilo. Tak sa išlo behať. Voľba padla na okruh po lesoch, štáloch a (prevažne) banských pamiatkach najjužnejšieho juhu pohoria Vtáčnik, so štartom a cieľom v Žarnovici a otočkou v Novej Bani. Len dva kusy sme sa do auta nazbierali, ale exkluzívne parkovanie pri žarnovickej plochej dráhe vybavené. Začiatok a koniec po poriadne hrboľatej modrej, aj s niekoľkými obchádzkami, aby sme nešli tam aj nazad to isté. Potom poznávací výlet po novobanských náučných chodníkoch cez Háj, Havraniu skalu, Gúpňu a Zvoničku až k Tajchu. Od neho zachádzkou po cyklotrasách okolo Pastierskej (657 m) a cez štál Kostivrch nazad na tú modrú pod chatou Šarvíz. Nejakých 40+ kilákov a 1800 výškových. Takto:

Takže na úvod blatnatá zvážnica ponorená do mlieka, a keď nie blato, tak lístím prikryté voľné kamene, no jeden úžas, ako nám miestami členky vykrúcalo. Len vo väčšej výške, kde to bolo za jasnej noci nad hmlou, sa vyskytol mierne chrumkavý podklad. Tam ale zato čistomodrá obloha, na šľaktrafenie:

Horná hranica hmly sa vlnila niekde medzi 500 - 600 metrami, tak medzi Johanom a Hájom sme sa predierali stroboskopickými disco-efektami, lebo navyše slnko sme mali priamo pred sebou. Nebehalo sa po tých hrboľatých cestičkách jednoducho, ale svetelné efekty stáli za to:

Priamo proti slnku, hrboľato dole a občas aj hore, prevažne po žltom a následne po zelenom náučnom chodníku, sme sa posúvali cez tie spomínané početné pozostatky banskej činnosti. Prvým artefaktom bola bombastická rozhľadňa pod Hájom pri bývalom lome – s panoramatickým výhľadom na biele more pod modrou oblohou. Ostatné všetky atrakcie boli pod hladinou. Ale najkrajšia časť tohto výbehu, jednoznačne.

Hore mestom, okolo tajchu a kus nad ním, tam zas bolo trochu viac asfaltu, ale aj starých sadov, prítulných štvornohých kosačiek a brechavých neprítulných alarmov. Konečne nám aspoň nohy nevylamovalo, mohli sme sa potešiť rozhľadmi do mlieka, aj poobedovať za jazdy.

Za ústavom sociálnych služieb konečne z asfaltu preč – popri plynovode, dolinou ponad Hachlov jarok. Cyklotrasa, ale teda nič moc komfort, taká dosť hrboľatá cesta. Hore nad lesom, na lúkach smerom k osade Kostivrch, sme radšej neexperimentovali s pobehovaním po tráve, lebo vďaka tomu mlieku sme moc nevedeli, kam by sme zašli. Tak sme sa poctivo držali asfaltky. Zbeh susednou dolinou popri Suchom potoku bol potom pre naše offroadové podvozky podstatne príjemnejší.

A návrat – ešte kúsok po cyklotrase na križovatku Zadný Šarvíz a odtiaľ popod Johan po neznačenej lesnej ceste traverzom, až kým sme sa na modrú nenapojili. A potom už len po nej až do krčmy, na odmenu :-) Dobre sme si zašportovali, len sa okuliare a objektívy cestou zahmlievali a veľa metrov ciest bolo nepríjemne hrboľatých. Našťastie blata nebolo veľa a keď, tak pod lístím. Ale aj to sa počíta, keď snehu pod lyže niet. Tak si držme palce, aby snehu bolo!

Rišo Pouš