Report z Ultra-trail du Mont-Blanc (CCC) 2013: Ultra príbeh o 3 francúzskych sestričkách

19.09.2013

Diskusia (18)

report-z-ultra-trail-du-mont-blanc-ccc-2013-ultra-pribeh-o-3-francuzskych-sestrickach

Kde bolo tam bolo, pred 2 rokmi som sa s parťákom Maťom Fabšíkom zo srandy prihlásil na vtedy najťažší 100km horský ultrabeh dvojíc na Slovensku. Zo zimy vyskialpované nohy pripravené na letnú nosičskú sezónu nám umožnili pobiť sa s najlepšími. Dobehli sme na na 2. mieste. O rok neskôr, s čosi viac skúsenosťami s behom v horách sme boli opäť druhí. Tým pádom sme získali kvalifikačné body na najprestížnejšie preteky v horskom ultrabehu na svete - Ultra-trail du Mont Blanc. Pre ľudí čítajúcich tento report v skratke načrtnem, o čo sa jedná. Tento rok sa uskutočnil 11. ročník akýchsi Majstrovstiev sveta v horskom ultra behu. Je možné si vybrať trasu podľa chuti - 100 km alebo 100 míľ. Jedná sa o preteky s hromadným štartom, systémom štart - cieľ. Ubehnúť danú trasu za čo najkratší čas, bez akejkoľvek cudzej pomoci. Dlhšia trasa vedie dookola Mt. Blancu, z francúzskeho Chamonix, cez horské sedlá a cez 3 štáty. Kratšia ide z talianskeho Courmayeuru po trase UTMB do Chamonix.

Takéto výzvy patria medzi moje záľuby, a preto hneď ako to bolo možné som sa registroval a čakal na losovanie. Áno, ani 7000 štartovných miest v rámci celého UTMB nestačí pokryť záujem pretekárov. Tento rok tu boli ľudia zo 74 krajín sveta. Záujem o tieto Olympijské hry v horskom ultramaratóne je viac než dvojnásobný. Väčšina sú to amatérski zanietenci v mrhaní voľného času pobehom v kopcoch. A zopár vyšľachtených chrtov sa tu chce pobiť o najlepší výsledok a zodpovedne reprezentovať značku, pod ktorou štartuje. V tomto športe sa väčšinou nejedná o to, z ktorej krajiny sú pretekári, ale za aký klub či značku štartujú. Panuje tu rivalita, ale predštartové briefingy sa nesú v priateľskej atmosfére. Všetci sa tešia na to, ako budú môcť ukázať, čo všetko stihli za posledné roky natrénovať a v akej sú momentálne forme.

Trať CCC (Courmayeur-Champex-Chamonix) bola tento rok opäť predĺžená. Čakalo nás šprintérskych 101,2km s prevýšením 6170m. Klasická a hlavná 100-míľová verzia UTMB má parametre 168km a 9600m+. Ja opíšem hlavne CCCčko, ktorého som sa tento rok zúčastnil druhýkrát. Minulý rok mi na štarte drkotali zuby. Od štartu som nemal svoj deň a nohy mi nešli, ako by som chcel. Nie že by moja postava vyzerala ako hora svalstva. Ale títo 5-kiloví chlapci, čo je drvivá väčšina najlepších horských bežcov na svete, zbehy napaľujú ohavným tempom. Človek potom musí silne zaberať v kopci, aby si miesto udržal. Minulý rok bolo počasie úplne odlišné (viď napr. video zo sedla Grand Col Ferret 2537m). Ako Tatranec som predsa na také podmienky zvyknutý a hovorím si, že aspoň budem mať výhodu. Nikdy som však nebežal 15 hodín v kraťasoch pri mínusových teplotách. Povinnú výbavu som pojal až moc minimalisticky. Štipka zdravého rozumu sa u mňa nenašla. V predštartovej šedej kôre mozgovej sa mihá len to, aby som už konečne bežal. Organizátori skrátili trať o 2 kopce, ale aj tak v poslednej dedinke pred cieľom som to musel zapichnúť. Vlastne odpadol som do bezvedomia. Klepalo ma v zbehu a hovoril som si, že musím dobehnúť aspoň do dediny, kde už budú ľudia. Prípadne mi zachránia aj môj biedny život. Prebral som sa s termofórom na hrudi, vyzlečený donaha. Neskôr mi záchranári povedali čo sa stalo, čo mi pichli, koľko som tam ležal, koľko som mal telesnú teplotu, ale aj to kde a kto som a čo tam robím. Keďže videli moju snahu sa obliecť, s úsmevom ma uzemnili s tým, že mi odstrihli čip a nech sa nepokúšam opustiť miestnosť. Poďme ale k aktuálnemu ročníku...

Koncom augusta na štarte v Courmayeuri stojím znovu. Natrénovaných viac km a viac vm+ s úmyslom skončiť lepšie ako minulý rok. S heslom "bez finisherskej vesty neodídem". Klasické peripetie v Chamonix boli tento rok odlišné o 180°. Počasie podozrivo vychádzalo. Slabý vetrík, teplota akurát, jednoducho ideálne podmienky. Pod Mt. Blancom sa zišli najlepší horskí bežci na svete. Okrem Kiliana a pár ďalších 5-kilových chrtov stála na štarte špička svetovej scény. Aj tí nezúčastnení však boli na trati a sledovali tento športový počin. Konečne prišli aj bratia z US a črtal sa poriadny boj o umiestnenie. A možno aj traťový rekord. Neskutočná atmosféra, organizácia, príroda, kvalita, kvantita, nadrtení ľudia, proste všetko valcovalo celé pozemské chápanie. Na CCC je to úplne rovnaké.

Obrovský dav spievajúci tradičný chorál prešľapával nervózny pred úvodným výstrelom. Po nevydarenom štarte v minulom roku som sa neodvážil postaviť do prvých lajen :-) S úmyslom po štarte sa držať prvých, nestál som však ani príliš vzadu. Pištoľ vystrelila na prvýkrát a bokom koridoru som štrikoval medzi prvých. Kľučkovaním medzi rukami divákov a kameramanov po pár sto metroch som už cválal medzi prvými. Tradičný prvotný cieľ neprepáliť štart tentokrát opäť nevyšiel. Úvodné kolo po mestečku Courmayeur sa rozbehlo tempom ako na 12-minútovke. Rýchle tempá mám naučené z nórskych krosových pretekov. Tester ukazoval optimálne hodnoty, takže umiestnenia v prvej dvadsiatke som sa po 20 minútach nechcel vzdať. Avšak profil trate je tu jasný od začiatku. Tempo sa zvoľnilo veľmi rýchlo. No niet sa čomu čudovať. Na prvých 11 km na nás čakalo prevýšenie cez 1500m+.

Kvalitná stojka na začiatok preverila všetkým natekajúce lýtka a všemožné typy kompresie. Helikopotvora lietala nad nami celý čas ako šialená a tak sa išlo dosť na bomby. Každý si myslel, že v priamom prenose točia práve jeho. Alebo len ja? Frekvencia bola ale stále tá istá. Pre zaujímavosť bol hore prvý za 1:26. S takým časom by vyhral v našich krajoch asi všetky behy do vrchu :-) Nakoniec však tempo nevydržal a skončil až druhý. Už v prvom kopci mi nadelil 14 minút. Nevadí, na začiatok dobrý warm-up. Čaká nás už len 90km.

Ideálne, neskôr až moc teplé počasie dovoľovalo minimalistický prístup k oblečeniu. Na druhej strane maximálny prísun tekutín a energie. Veľa ľudí skrečovalo, prípadne im predčasne došlo a boli nútení tempo spomaliť. Tieto preteky stredného veku dokončilo asi 70%. Stredného preto, lebo na UTMB je priemerný vek štartujúcich 44 rokov. Super vedieť, že za 20 rokov budem priemer. Alebo aj nie…

Ako ubiehali kilometre a výškové (kilo)metre, nepociťoval som žiadnu krízu - bežalo sa mi super. Pred štartom som si pre istotu strúhol paralen a zapil šumivým panadolom. Stuhnuté nohy z cesty z Nórska cez Slovensko však nemali na výber. Adaptácia na miestnu faunu a flóru sa konala večer predtým :-) Prvé hodiny som často myslel na to, že každú chvíľu môžem vykapať. Na štarte som stál s teplotou a zabitý nos som mal asi 20km po chatu Bonatti. S odstupom času mi prešli myšlienky na čosi iné. Od istého momentu som bežal niekoľko hodín s Brazílčankou Fernandou Maciel. Všetci čo len trochu sledujú dianie na svetovej úrovni vedia, o koho sa jedná. Vidieť ako beží ženské pohlavie medzi mužskými chrtmi minimálne udivuje. Striedali sme sa často, do kopca som ťahal ja, z kopca mi zasa ubiehala ona. Nakoniec predčasne skončila v jednej z dedín po ceste, kde ju vyzdvihol jej support. Vravela, že nemá svoj deň, zabudla si na kontrole nabrať vodu a začína kŕčovať. Smola, hneď som sa zavesil za nejakých 5-kilových frantíkov. Vlastne od úvodného km som si držal takmer stabilné miesto, stále to bolo plus-mínus pár miest okolo prvej tridsiatky. Stoly na občerstvovačkách na tejto akcii vyzerajú ako švédske. Keby som sa na nich nezdržiaval minimálny čas, pripadal by som si ako na tučnej gréckej svadbe. Francúzsko-taliansko-švajčiarske salámy, šunky, syry, milión druhov koláčov, tyčinky, keksy, čokolády, kopec ovocia, bagetky, polievky, pasta, cola, čaj, ionťáky, džúsy, gély, tabletky...tie boli fajn :-) Neviem či je to tým, že sa beží cez 3 krajiny a cez množstvo dediniek a usadlostí. Každý sa chce ukázať v dobrom, alebo je to tam tak jednoducho úplne bežné...

50 tisíc divákov lemujúcich trať vlieva aj tomu najviac zdrtenému bežcovi energiu. Bez krízy by to však nebolo ono, že? Prvá a posledná kríza, ktorú si pamätám a bol som pri zmysloch, bola na zbehu z Bovine do Trientu - cca 71. kilometer. Dlhšiu dobu som zabudol jesť a vytratila sa zo mňa energia. Na akciách takého typu je veľmi dôležité v pravidelných intervaloch prijímať jedlo a pitie. Organizmus je nastavený na pohotovostný režim. Sadol som si na kameň a čumel som do blba. O pár minút okolo mňa niekto prebehol a spýtal sa, či som OK. Jasné, iba oddychujem. V skutočnosti môj mozog vykazoval IQ hojdacieho koníka. Ešteže niekde v kúte posledného závitu ma napadlo pokúsiť sa požuť aspoň kúsok tyčinky. Za chvíľu už som bol ako tak na nohách a snažil sa zbehnúť na najbližšiu kontrolu. Tam som sa trochu najedol a zresetoval. Stratil som možno 5 miest, až taká katastrofa to nebola. 9 hodín za mnou, treba ešte poriadne zamakať. Prvá kríza býva vždy ťažká. Našťastie som si dal challenge. Do ďalšieho kopca ich musím naspäť dobehnúť. Podarilo sa, bol som na tom tak isto ako na poslednom kopci. Už len 30km do cieľa, no ešte asi 2000m+. Nohy išli stále super…

Štart o 9:00 dovolil len pár šťastlivcom a najväčším hyenám zároveň nevyužiť kvalitu čelovky. Pri zotmení práve vbiehali do cieľa. Ja som mal v pláne bežať pri čelovke aspoň pár hodín, takže som sa držal harmonogramu :-) Čakal ma posledný, 16km dlhý výšľap a záverečný zbeh do Chamonix. Za sebou som nevidel žiadne lúče, predo mnou sa ich v cikcakoch mihalo niekoľko. To znamená, že tá 30-ka padne a možno aj lepšie? Snažil som sa hlavne myslieť na to, čo mám pod nohami, ale aj toto mi sem-tam preblesklo hlavou. Nakoniec som v kopci obehol ešte dvoch. Bežal som po hrebeni, pár sto výškových metrov podo mnou bolo vysvietené mesto s cieľom. Užíval som si dobrý pocit a parádny deň za mnou. Predo mnou vysvietená chata a posledná kontrola. No a potom to prišlo...

Divákom a organizátorom sa naskytol zaujímavý pohľad. Na minútovom úseku ma stihlo 2x prehnať a 2x vyvrátiť celý objem žalúdka. Pre istotu hneď v priebehu pár sekúnd. Ujali sa ma teda 3 francúzske sestričky a strávil som v ich opatere istú dobu. Žeby to zasa prišlo na mňa pár km pred cieľom? Alebo ma klepla tá choroba - veď nie je normálne behať chorý. Alebo podvedomie v eufórii to už pustilo zo seba von… Každopádne mi nebolo najlepšie a o malú chvíľu som už ležal na lehátku a nebol schopný pohybu. Neveril by som, že za taký malý okamih môže organizmus rezignovať a zmeniť svoj stav tak markantne. Veď ešte pred pár minútami som plánoval trhnúť v záverečnom zbehu ešte pár čeloviek. 14 hodín fyzickej aktivity na maximum som musel zabaliť opäť pár km pred cieľom. Moju letargiu som nechápal, ale bolo mi to všetko jedno. Chcel som spať. Nakoniec z plánovaných pár minút oddychu som tam kempoval viac ako 3 hodiny. Keď sa mi zdalo, že som už OK, zrátal som si dva a dva. A keďže mi vyšlo štyri, začal som prehovárať všetkých dozerajúcich, že som schopný zísť dole. Do cieľa som dokráčal na 211. mieste, v kategórii na 119. Stratil som celkom fajn výsledok. Ale 2x nedokončiť by už moje ego neznieslo :-) Neviem prečo, ale v cieli som bol vysmiaty ako lečo...

Čo to chce viac? Pár tisíc výškových v tréningu naviac a bude sa dať ponaháňať so svetovou konkurenciou? Alebo bude stačiť byť vyspatý a fit pred štartom. Plynie z toho ponaučenie... Každopádne zážitok na dlhú dobu a finisherská vesta tiež. Moja vďaka patrí Nike a Peťovi, ktorí mne s bratom robili po celý čas pretekov veľkú podporu. V ťažších situáciách prehovoriť pár slov s niekým známym, to urobí zlom v psychickom postavení. Presúvali sa shuttle busmi a čakali nás na všetkých možných miestach. Martin ukázal tiež veľké sebazaprenie a s bolesťami kolena dokončil CCC prvýkrát v solídnom čase.

Časový limit pre prejdenie tejto trate a klasifikovanie pretekára vo výsledkovej listine je 27 hodín. Na všetkých kontrolách je písané, koľko kilometrov a prevýšenia máš za sebou a koľko ťa ešte čaká. Vyhral to Španiel Jordi Bos, v cieli vyzeral byť celkom spoko aj ok. Bežal to 11:23 a druhému dal viac ako polhodinu. Posledný zbeh 830 výškových na 7,2km išiel 35 minút :-) Čo sa týka trate, ide sa viackrát cez 2500m. Okrem jedného plynulého zbehu celá trať je dosť ostrá - strmé výbehy a strmé zbehy. Taký profil mne vyhovuje najviac. Strmé výbehy však ani najlepší nebežia. Väčší význam má powerhiking. Môj tréning spočíval v kombinácii rôznych športov, avšak doménu tvorili intervaly krátkych výbehov do kopca (cca 30 až 50 výškových metrov) s 30 a viac opakovaniami. Veľmi dobre to formuje psychiku a mentálnu otrlosť :-) V zime sú veľmi dobrá príprava skialpy.

Ak budeme zdraví, o rok ideme určite znova. Bolo by fajn stretnúť tam viac Slovákov.

Matúš Vnenčák

Official website TU

Official video race report TU

Súvisiace články:

Späť

+ Pridať príspevok

Diskusia

hardrock100

mato 19.09.2013

100 mil, 10000m stupania, 10000m klesania, priemerna nadmorka vyska 3300 m: http://hardrock100.com/