Roklina Kyseľ je sprístupnená ferratou + Video

Je to takmer presne 40 rokov od požiaru, ktorý v júli 1976 zničil v dolnej časti rokliny a na strmých severných svahoch Pirča viac ako 30 hektárov lesa. Pred požiarom bol Kyseľ najnavštevovanejšou roklinou Slovenského Raja, teraz sa Správa NP rozhodla sprístupniť ho alternatívou, ktorá obmedzuje masovosť. Na dĺžke 1470m vybudovala spolu s HZS niekoľko oddelených úsekov ferratového chodníka, dohromady so 430 stúpačkami, 320 metrami istiaceho oceľového lana a 150 konzolami. Jeho trasa po stenách rokliny je vedená tak, aby sa vyhýbala miestam so vzácnou skalnou vegetáciou. Oficiálne VIP otvorenie aj za účasti prezidenta SR sa odohralo 18.8.2016, pre verejnosť je roklina prístupná od piatka 19.8. Prechod je platený (5 Eur na osobu) a vstupenky sa dajú kúpiť na obvyklých miestach, o ktorých informujú tabule aj web správy NP.

Chodník roklinou začína pri smerovníku a infotabuli v ústí Kyseľa do Tomášovskej Belej (556m n. m.) a končí na mostíku nad Obrovským vodopádom. Je samozrejme jednosmerný. Vzhľadom na potreby ochrany prírody, ale aj kvôli bezpečnosti návštevníkov je prístupný len od 15.6. do 31.10. Oficiálne je náročnosť ferraty na stupni C (ťažká). Lebo je tu niekoľko miest náročných na silu rúk, kde sa buď treba odkloniť od skaly v miernych previsoch, alebo je lano nižšie nad stúpačkami ako je pohodlné. Preto odporúčame pribaliť aj odsedák. Zíde sa, ak by tu bolo viac ľudí a práve v kritickom úseku by bolo treba čakať. Inak nie je chodník technicky náročný, zvládnu ho aj väčšie deti, ale tie menšie (do šesť rokov) by sem určite nemali ísť. A nie len preto, že na niektorých miestach nedočiahnu. Povinnosťou pre všetkých by mal byť ferratový set a prilba, na čo upozorňuje aj návštevný a prevádzkový poriadok.

Tabuľa v ústí Kyseľa napriek krátkej dĺžke chodníka hovorí, že potrebujeme až dve hodiny na jeho prechod, a to netreba podceňovať. Jednak sa oplatí často postáť a poobzerať sa, ale najmä - nie je tu vybudovaný ozajstný chodník. Prvé stovky metrov (ale aj vyššie úseky medzi jednotlivými časťami ferraty) vedú riečiskom potoka, kde treba počítať buď s mokrými nohami, alebo s preskakovaním potoka po vratkých kameňoch. Poriadna obuv a aj náhradné topánky sú odporúčané. Správa NP prosí návštevníkov, aby neobchádzali riečisko po brehoch a nezošľapávali porast. Okrem strát na vzácnej vegetácii hrozí aj erózia tej tenkej vrstvičky pôdy, ktorá sa tu ledva udržala. Aj preto sú niektoré stúpačky tesne nad zemou, kde ich zdanlivo netreba. Technicky najnáročnejšími pasážami chodníka však nie sú samotné ferratové úseky, ale barikády naplaveného klzkého dreva na dne rokliny, kde treba cestu vyberať ozaj starostlivo.

Prvé stúpačky nájdeme po polhodinke cesty dnom potoka, ktoré sa dovtedy niekoľkokrát striedavo poriadne zúži a otvorí do malých čistiniek. Prvý úsek ferraty je krátky a jednoduchý, taký na rozchodenie, výstroj ešte netreba. Až nad jednou z najmohutnejších barikád dreva to naozaj začína, je tam aj malá čistinka, kde sa dá pohodlne vybaliť a pripraviť výstroj.

Potom už sa striedajú tiesňavové úseky s vodopádmi, prekonávané farratou, chodecké úseky dna potoka vhodné na vydýchnutie a časté barikády naplaveného dreva, kde ako keby zúril hyperaktívny bobor :-) Niekde je vidieť zvyšky pôvodných rebríkov. Prvý raz tu boli namontované takmer pred 100 rokmi.

Najkrajšou časťou rokliny je Temnica - jednoznačne najužšia, skoro až jaskynná časť, kde na jednom mieste treba dokonca prekročiť roklinu z jednej steny na druhú. Ak ňou prechádzame v správny popoludňajší čas, slnko svietiace spredu vytvára spolu so zákrutami kaňonu a vodnou triešťou vodopádov nádherné vizuálne efekty. Celý čas postupu ferratou na nás dozerajú stále vyššie a strmšie bralá a tmavé oči jaskyniek v nich.

Chodenie po stúpačkách (striedajú sa menšie a veľké zdvojené) je zväčša takmer po rovine, len krátke strmé úseky slúžia na prekonanie vodopádov a prahov. Iba záver je pár desiatok metrov kolmo ako po rebríku - od dna po vrchol Obrovského vodopádu. Ale kramlí je dosť, je to pohodlné. Nad vodopádom je bránička na mostík, na ktorý už môžu prísť z opačného smeru aj výstrojom nevybavení turisti. Na krátkom úseku odtiaľ smerom k rázcestiu „v Kyseli“ je ešte pekný kaňonovitý úsek, už dvojsmerný. Celé sa to oplatí zakončiť posledným úsekom ferraty cez nádherný Karolínyho vodopád (medzi smerovníkmi „v Kyseli“ a „Kyseľ rázcestie“), kde už ale feratový výstroj nie je vyžadovaný.

Vetromag nemohol pri tejto udalosti chýbať, takže sme “hromozvod“ vyskúšali hneď 19. augusta. Začali sme v Spišských Tomášovciach a po prechode rokliny sme sa cez Kláštorisko a Letanovský mlyn vrátili do Letanoviec. Známa rómska osada už je našťastie minulosťou, tak aj tu vzniká ďalší výborný nástupný bod do roklín Slovenského Raja. Takto, od „vlaku k vlaku“ nám to trvalo necelých osem hodín.

Rišo Pouš

Vychutnajte si video z filmových štúdií Vetromagu. Pozor! Po jeho vzhliadnutí bude prezradená zápletka, dej aj tajomstvo rokliny Kyseľ!