Rozhovor s Jožom Hlavčom

Skialpinizmus bol kedysi slovenskou pýchou, zo zahraničia sa
naši reprezentanti pravidelne vracali s pódiovými umiestneniami.
Bohužiaľ tieto časy sú preč. Nielen o tomto probléme sme sa
porozprávali pred nastávajúcou sezónou s našou súčasnou
skialpovou jednotkou a zároveň úspešným bežcom do vrchu Jožom Hlavčom (30r.)


-skús vlastnými slovami povedať taký stručný priebeh doterajšej športovej kariéry:
Odmalička som veľkou mierou inklinoval k športu, doteraz si neviem predstaviť bežný deň bez aktívneho pohybu či tréningu. Po 10-ročnom systematickom venovaní sa ľadovému hokeju som sa ako 15. ročný rozhodol nepokračovať ďalej. Dnes beriem túto skutočnost ako fakt, ci to bola chyba alebo nie, už neriešim. V 16-tich rokoch sa stal mojou športovou vášnou horský beh a závodný beh do vrchu. O tri roky neskôr som začal pretekať aj v skialpinizme a podnikať dlhé skialpinistické túry, čím sa mi otvorili dvere do úžasných prírodných sfér.
Z doterajších pretekárskych výsledkov si najviac cením 6. miesto vo Finále svetovej série v behu do vrchu na vertikálny kilometer, kde som zaostal za víťazom Kilianom o 1min. a 51s.
Zo skialpinistických výsledkov jednoznačne dominuje rekord na trase Záhradky Jasná – Chopok vrchol (1000 výškových metrov) s časom 37min a 22s. Vtedy som podal svoj doteraz najlepší športový výkon. Sníval som o tomto preteku roky a vtedy jednoducho všetko klaplo.
Momentálne pracujem pre Slovenskú akadémiu vied v Liptovskej Ondrašovej. Doteraz sa mi darilo skĺbiť prácu s amatérskou serióznou športovou prípravou, verím, že sa toto nezmení ani v budúcnosti.

 
-sme krátko pred zimnou skialpovou sezónou, skús ale v krátkosti  zhodnotiť tú predošlú - preteky na slovensku, MS, Malinowsky...
V minulej skialpinistickej sezóne som mal ambiciózne plány, chcel som sa co najlepšie pripravit na MS vo Verbier. Skutočne som si myslel, že amatér môže zamiešat karty medzi profesionálmi. Moje najlepšie umiestnenie bolo 32. miesto z 86-tich vo verticale. Uvedomil som si, že bez lepších podmienok na prípravu je prvá 20-tka nereálna. Skutočne si myslím, že to bol môj posledný repre štart. V tejto sezóne sa mi podarilo vyhrat pár cenných pretekov na Slovensku a tiež dva preteky v Polsku vrátane Malinowského memoriálu, kde polskí organizátori tradične pripravili možno najkvalitnejšie podujatie v oblasti Tatier. Počas celej zimnej, ale aj letnej bežeckej sezóny mi s materiálovým vybavením pomáhala firma DYNAFIT so skutočne super kvalitnými produktmi.

-v lete beháš velmi úspešne behy do vrchu, čo je pre teba prioritou?
skialp alebo beh?
V skialpinizme mám v najbližších sezónach velké plány, chcel by som realizovať niekolko dlhých prechodov v čo najlepšom čase. V behu do vrchu zase poškulujem po pár traťových rekordoch na závodných akciách.

-behy do vrchu a repre? máme vôbec v tomto športe nejakú repre a organizované výjazdy vonku?
V roku 2014 som skoncil na oficiálnych majstrovstvách Slovenska v behu do vrchu druhý zo Slovákov o 5 sekúnd za Martinom Bajčičákom, bol som oslovený nejakým trénerom. Prvá otázka bola, či som registrovaný v atletickom zväze. Po negatívnej odpovedi sa komunikácia ukončila..

-v lete vraj tvoje vítazné taženie prerušil pes, ktorý bol rýchlejší...
Pohrýzli ma dva psy na jednom bežeckom tréningu, musel som brat vakcíny proti besnote. Všetko sa dobre doliečilo a tento incident bude bez následkov.

-zimná sezóna sa blíži, aké máš plány a ocakávania?
Chcel by som odjazdiť preteky Slovenského pohára v skialpinizme a pár pretekov v Polsku. Velmi sa teším na dlhé skialpinistické prechody.

-spomínaš opät prechody, co ťa viedlo k tomuto rozhodnutiu?
Potreboval som posunúť svoje ciele do nových dimenzií. Pre mňa je nevyhnutné mať ciel nielen v športe, ale aj v ostatných oblastiach. V mojich 30-tich rokoch mám už natrénované viac ako 10 000 tréningových hodín. Dlhé tréningy trvajúce štyri alebo pät hodín veľmi obľubujem, sám som zvedavý, aký výkon by som mohol podať na trase s casovým trvaním okolo 10 hodín.

-dnes už je skialp hlavne individuálny šport ale predsa: s kým budeš štartovat v pretekoch dvojíc?
Neplánujem sa zúčastnovať pretekov dvojíc, chodím na hory aj preto, aby som bol chvílu sám.

-minulý rok si Bokami Záp. Tatier vypustil, plánuješ štartovat túto zimu?
Neplánujem.

-aké športy máš ešte rád, respektíve ich popri behu a skialpu nestíhaš? :)
V lete v rámci prípravy veľa jazdím na bicykli najmä kopcovité trasy po asfaltových cestách. Velmi rád by som občas išiel liezť aspoň na skaly v okolí Liptova, žiaľ volného času je ozaj málo. Rád si príležitostne zahrám volejbal, alebo si idem zaplávať.

-aká je podla teba súčasná úroveň pretekového skialpu na Slovensku?
Skialpinizmus na Slovensku sa robí “srdcom“. V takomto duchu chodím na preteky, v takomto duchu chodia ostatní pretekári na slovenské preteky, v takomto duchu organizátori organizujú preteky.

-čo by sa dalo urobiť reálne, aby stav slovenskej reprezentácie bol lepší?
Pracoval som viac ako rok na tom, aby som si zlepšil podmienky pre pretekársky skialp a aby som bol konkurencie schopný aj v zahraničí, no s negatívnym výsledkom. Neviem momentálne o človeku, ktorý by bol schopný a ochotný pomôcť slovenskej reprezentácii, aby bola konkurencie schopná aj v zahranicí. Ak sa tento stav zmení, rád sa do repre vrátim.

-tvoje najoblúbenejšie preteky na Slovensku?
Myslím, že je to beh na Slavkovský štít s prevýšením viac ako 1400 metrov v úžasnom prostredí Vysokých Tatier.


Ďakujem Jožovi za rozhovor a držím mu palce v jeho plánoch. Verím že budeme o ňom ešte vela počuť.

S Jožom Hlavčom sa rozprával Martin Bartoň