Salatín v Nízkych Tatrách

Zimný deň ako stvorený na túru. Auto zaparkované na konci Ludrovej pri futbalovom ihrisku, kúsok späť a z dedinského „centra“ zelená značka. Kúsok po lúke, lese, zvážnici a po chvíli vľavo vbok, plus mínus 3 hodiny a je tu vrchol.
Nenáročné stúpanie lesom do Sedla pod Kohútom (953m n.m.) strieda strmší výšľap po zvážnici s holorubmi. Fučiace ružomberské komíny, Choč, Fatry, Tatry - aspoň je čo obzerať, keď človek oddychuje. Pre zmenu prichádza hrebienok a lúčny chodník popri útulni pod Kriváňom. Zaujímavá stavba - lavičky, stolík, pričňa, dokonca piecka - a smeti. Lesný chodník za Bohúňovom na chvíľu strieda lúčny hrebienok Úplazov so stromami ako z Mrázika.

Na samotný vrchol Salatína (1 630m n.m.) je to prechádzka kosodrevinou vyše človeka, aj samotný vrchol je ukrytý v kosodrevine. Ale kruhová vyhliadka vďaka vyššej nadmorskej výške odmení trpezlivých tulákov zimnými šmykľavými chodníkmi. Zostup nie je o nič ľahší ako výstup. Po červenej do Ludrovskej doliny je to ale zaujímavé zokruhovanie túry. Chodník vedie tiesňavou zvanou Hučiaky. Mráz sa v zime hrá s vodou, vytekajúcou z vápencových puklín, chodník lemujú cencúle a ľadopády, sem tam treba preskočiť potok Skalné, ktorý preteká úzkou dolinkou a tiež vďaka mrazivým dňom vypadá krajšie ako inokedy. Od chaty štátnych lesov vedie naspäť k parkovisku pri ihrisku asfaltová cesta, pre unavené nohy trošku tvrdý terén na záver 9-hodinového okruhu. Ale oplatí sa to všetko absolvovať, doma to človek pozná, treba spoznávať nové!

Info: Salatín (1630 m) je najvyšší končiar v severozápadnej časti Nízkych Tatier (juhovýchodne od Ružomberka) a jeho charakteristický homoľovitý tvar vidno zo všetkých pohorí severného Slovenska. Vrchol tvorí skoro 100 m dlhú úzku plošinu s nápadnou brázdou. Na severovýchode je dlhá bočná rázsocha Malého Salatína s bralnatými stenami a menšími jaskyňami (Zbojnícka jaskyňa), zaujímavá je nielen vrcholová časť Salatína, ale aj tiesňava Skalné-Hučiaky.

Martina Ševčíková
foto Janka a RiPo