Strečnianska mašľa 2022

Také nenápadné podujatie ultrabežecké sa len nedávno zrodilo v Strečne - a pritom tento rok už štvrtý raz bolo! A dokonca po vynútenej covid-pauze v r.2020. Donedávna možno nenápadné pre „ultrášov“, lebo ho organizujú miestni turisti (KST Uhlík) a nie niektoré zo známych mien slovenskej ultrascény. Ale tentokrát sa do toho zamontoval už aj Slovak Ultra Trail a Mašľa je zrazu aj v SUT-lige. Napriek tej akože nenápadnosti sa ale stačí pozrieť do profilu trate a každý musí spozornieť, lebo toto nie je klubový výklus po miestnych zvážniciach! Pekne 2x 1000 súvislých výškových a k tomu nejaké tie bonusové brdky, takže dokopy vyše 3000 nastúpaných metrov na 50 km – a to je už poriadna nálož! Veď ale všetko podstatné je na webovej stránke behu . No a prečo ten názov, musí byť každému jasné, keď sa pozrie do mapy na trasu. Lebo proste organizátori logicky dvoma okruhmi prepojili Krivánsku a Lúčanskú časť Malej Fatry, keď už leží to Strečno presne na ich spojnici. Po štarte inak viacerí „nedomáci“ účastníci tipovali, v ktorej z tých dvoch častí Fatry akurát sú – a zhodli sa rýchlo na tom, že v „Strmej“.

Inak pre lenivého reportéra je táto trať výborne postavená, nemusí to obehnúť celé (aj keď príde o pekné hrebeňové úseky), ale pekne do štyroch smerov mu stačí z priestoru štartu a cieľa vybehnúť a môže dobre celý priebeh pretekov zdokumentovať – aj s vývojom rozostupov na prvých miestach. Naopak pre krízujúceho a kadejako psychicky nalomeného účastníka je to isto poriadny boj, keď sa z predposledných síl dopotáca cez lávku do Strečna, na skok od cieľa, ale pritom vie, že ho čaká ešte rovnako dlhý okruh ako ten prvý, len na opačnú stranu.

Takže som sa bol premiérovo pozrieť, ale len tak, pololenivo – lebo dal som si síce prvé kolečko cez Suchý, ale potom do druhého už som len išiel prvým bežcom kúsok naproti - na Kojšovú. Podľa toho sú aj fotky dole v galérke. Lebo sľúbil som síce „bývalému kamarátovi“, že mu spravím navigátora, no nebol som s ním schopný držať tempo ani na začiatku. To totiž treba aj potrénovať, na takéto srandy... Ale poďme radšej k veci :-)

Registrácia fičala v piatok večer aj v sobotu ráno - zdalo sa, že ako hodinky, organizátori skúsení! Prespať sa dalo okolo futbalového ihriska, aj po miestnych ubytovniach, aj vo vlastných stanoch. Parádne zázemie je tá miestna Marakana pre celú akciu a trávička hebučká, ani karimatky hádam nebolo treba. K tomu bufet a teplá voda v sprchách furt, pre nenáročných hneď vedľa tečie Váh. Večerný príchod bol nutný, lebo štart dlhej trate o šiestej ráno. Na polovičnú (druhé kolečko cez Minčol) vyrážalo potom druhé stádo neskôr, o pol deviatej. Skorý štart bol fajn, lebo cieľové limity boli veľmi benevolentné pre obe trate, ale najmä mal byť príšerný hic. Veď aj bol, našťastie trochu pod mrakom a ráno z tej sivej deky aj symbolicky pokropilo a príjemne prevoňalo tie púdrové chodníky. Lebo sucho je teda fest a už dlho.

Víťaz posledných dvoch ročníkov a držiteľ mimozemského rekordu trate Patrik Milata tento rok nepriletel, ale dav vyletel spod brány, popri Váhu, aj tak poriadne rýchlo. Úvod do doliny Kúr je tu taký príjemný, vlnitý, popod horu, dobrý na rozbeh. Tam sa to pekne natiahlo, potom to ale prišlo: strmá modrá na hrebeň, do sedla Priehyb. Ani hrebeňovka cez Stratenec na Suchý nie je ktovieaká behateľná, na viacerých miestach je skôr šplhateľná. No a dlhánsky, strmý a hrboľatý zbeh pod Starhrad, na to tiež treba mať pevné a natrénované nohy. Toľko prvá polovica – z jej konca, z občerstvovačky za lávkou cez Váh, to viacerí už neboli schopní rozchodiť a odbočili namiesto do druhého kola doľava (smerom pod hrad) opačným smerom, do predčasného cieľa.

Tí ostatní sa za hradom rýchlo odpútali od asfaltu, čakalo ich ďalších 1000 výškových v jednom kuse, až na Minčol. Trochu viac zvážnic, trochu menej strmosti, ale zase - zhora už poriadne prikurovali... Vraj sa to najviac prejavilo hore, po východe z lesa na hole. Hej hej – predtým, dopoludnia, pred Suchým, bolo o dosť príjemnejšie. Z Minčola to bolo druhý raz predlho a strmo dole, po modrej až do Višňového. Potom krátko popod les do Stráňav po rozpálených lúkach a tam prišlo pre viacerých asi najväčšie rozčarovanie – lebo si vraj mysleli, že už len tak v pohode, viac z kopca, až do cieľa. Ale škaredo podcenili ten posledný „brdok“ na profile cez Kojšovú, hehe... Ono je to poriadna strecha, a takto na záver, v rozmontovanom stave... No na morál. A ešte ten hnusný prebeh pomedzi kameňolomy k tomu...

Kojšovský budzogáň ako ukazovadlo konca trápenia? Noooo, ani finálny zbeh z Kojšovej nie je sranda. Aj keď vylepšený občerstvovačkou pod rozhľadňou na Špicáku, je poriadne strmý a hrboľatý. V tomto suchu aj poriadne prašný a teda niekde aj šmykľavý. Potom ale už len prebeh Strečnom - po asfaltke, k obecnému úradu. Za ním už poza jeho budovu po šotoline do cieľa na ihrisku. Viacerí frfľali, že by sa lepšie bežalo popri Váhu - v tieni a po hlinenom chodníku, presne tade ako po štarte. Organizátori ale chceli vraj upozorniť dedinu na to, že sa tu deje niečo športovo hodnotné, hodné aspoň zatlieskania. Len si na tej ceste skôr zavadzali hore – dole sa motajúci cykloturisti, autá a teraz ešte aj bežci, mal som dojem. No uvidíme vraj o rok, čo bude – aj keď vraj z toho hlineného chodníčka už bude asfaltový cyklochodník.

Kto sa teda doplazil pod cieľovú bránu, toho čakala tá hebká tráva na spamätanie sa v polohe ležmo a potom už mňamky nevídané a pochutiny všakovaké. Pre každého dokonca niečo v tombole a pre najrýchlejších okrem slávy na bedni a vecných cien aj finančné odmeny, pre ultrabehy vec nevídaná. Výsledky (aj po kategóriách) sú na HIKINGU ULTRA a (odtiaľ ukradnuté) aj dole v galérke. Najrýchlejší bol „sparťan“ Daniel Pagáč pred Adamom Drgom a na tretie miesto sa záverečným útokom pod Špicákom dostal Martin Pavlík. Ivana Líšková doletela šiesta celkovo a aj napriek tomu, že sa jej „od prvého kiláku“ nešlo dobre, nadelila druhej Zuzane Lisonovej 45 minút. Tretia dobehla v pohode sebe vlastnej Majka Kubová. Výsledky boli ale vyhlasované po kategóriách, nie celkovo, tak na fotkách je to trochu inak.

Nechápal som trochu, prečo sa v cieli každý ponáhľal do sprchy – veď špina predsa konzervuje, by ľudia vydržali dlhšie čerství. Opečení do chrumkava väčšinou už boli. A ktovie, čo potom tieklo z tých spŕch dole Váhom... Ale počasie vyšlo úplne parádne - pre účely socializácie. Tak sa vo veľkom socializovalo, konzumovalo a povaľovalo. Tak to má byť. Organizácia tuším šliapala parádne, ani na vyhlasovanie víťazov sa nečakalo dlho. Paráda, takto na pohľad nezainteresovaného bulvárneho oka to bola veľmi podarená akcia – všetkým zainteresovaným treba len poriadne poďakovať. Dúfajme, že budúci rok dostaneme šancu sa poriadne rozbiť v Strečne a okolí opäť!

Rišo Pouš