Tour de Beskydy - B7

 Tento report píšem až keď sa mi zážitky z tohtoročného ultra-trailu Beskydami uležali v hlave. Predsa len, časom človek získa určitý nadhľad a bla bla bla..... dobre, klamem, nechcelo sa mi do písania tak preto je to takto neskoro. Každopádne ako sa vraví zážitky boli silné len spomienok pomenej. :)

Začalo to niekedy v zime tohto roku, keď som na popradskej plavárni stretol Tomáša, ktorý tam už nejaký ten rok plavčíkuje. Samozrejme sme sa začali baviť o behaní. Pamätám si ako začal ospevovať Beskydskú sedmičku, ktorú išiel v trojici minulého roku. Jeho nadšenie a opisovanie aké je to super sa takto sebazničiť bolo nákazlivé. Ja čerstvo po operácii pruhu som hned začal kalkulovať či niečo také dlhé som vôbec schopný dať.

Nakoniec som dospel k názoru, že čo nevyskúšaš, to nezistíš. Dni plynuli a samozrejme mi ušla registrácia, veď kto mal vedieť, že je to taká masovka. Človek je zvyknutý, že sa prihlási v deň preteku =).

Aj tak nemám s kým by som to behal vravím si. Na B7 som aj pomaly zabudol a vybral si náhradný ultra pretek, ktorý som aj absolvoval. Pred jeho štartom mi Tomáš volá. Ze vraj zohnal registračku a ideme do toho. V eufórii nastávajúceho štartu som samozrejme povedal, že nevidím prekážky.

Po cestovno-logistickom piatku stojíme na štarte B7 s dalšími troma tisíckami ľudí, ktorí sú nadržaní čím skôr vybehnúť. Ešte musíme prečkať svadobný obrad, vraj pred rokom to bolo zasnúbenie tak hádam bude nabudúce nasledovať pôrod alebo rozvod. Pre nezainteresovaných parametre tohto podujatia boli 97km a 5500-5600m prevýšenia, každý tvrdí niečo iné =).

Trať vedie cez sedem vrcholov plus ôsmy bonbónik, ktorý nie je až taký vysoký ale krpál to je. Skoro celú trasu bežíte-chodíte buď hore alebo dole kopcom , rovinu alebo niečo mierne zvlnené tu moc nehľadajte.

Hurá, je odštartované , za povzbudzovania divákov ,ohňostroja a hlasnej hudby sa celý ten dav pohol dopredu. Na začiatok par kilákov na rozohriatie po asfalte cez mesto a za chvíľu sme pod prvým stúpaním na Veľký Javorový. Ide sa po zjazdovke strmo hore ,po nejakej chvíli sa to položí a nasleduje mierny dobeh na prvý vrchol. Je tu trocha fronta, každý sa snaží odpípať svoj čip. S Tomášom sme mali plán neprepáliť prvú polovicu a od občerstvovačky v Ostravici (väčšia polovica) zhodnotiť sily a začať sa hýbať rýchlejšie, keď na to budeme mať, ach tie plány .... =).

Pokračujeme zbehom dole, ktorý je trochu blatový ale na to nás upozorňovali. Držíme si svoje konštantné tempíčko a po menšom, dovolím si tvrdiť organizačnom zmätku stúpame na Ropicu opicu, celkom nenáročné stúpanie po dobrej asfaltovej ceste a na konci zasa trocha blata. Blato sa nachádzalo bohužiaľ skoro po celej trase, tak ako aj odpadky. Beskydy budú mať vysokú návštevnosť, tak sa to odrazilo aj na stave prírody, škoda si takto ničiť pekné lesy. Na vrchole sa zase odpípneme a válime dole na dalšiu občerstvovačku do Morávky.

K staniciam len toľko, naštastie sme dopredu vedeli, že výber je tam biedny, čo bola aj pravda ale aspoň toho čo tam ponúkali mali dostatok. Čakal nás pekne strmý Trávny, kde sa rozdeľovali trasy Hobby a Sport, ktoré tento ročník nemali až toľko rozdielov. Po tomto, v poradí treťom kopčeku prišla na rad dedinka Krásna, či dostojí svojmu menu neviem kedže bola tma ako v rohu.

Ďalej ,nás mali čakať dva kopce s najvyšším prevýšením Lysá hora a Smrk obidva cez 850m stúpania. Na vrchole Lysej nás chytilo svitanie, ale nebol čas ho obdivovať. Tu sa nám pohodová idilka zlomila kedže Tomáša v zbehu vyplo a zažíval si svoju prvú krízu, ktorá sa s ním s nejakými prestávkami vliekla až do cieľa. Aspoň som sa fajne vyondial a hned bolo všetko veselšie.

Takže na Ostravici bolo jasné, že akciu ,,Jeleň,, asi nezahájime =). Po polievke a xtom banáne sa dávame do pohybu smerom Smrčok, kde nás čakali pekne strmé schody. Stúpať sa nám celkom darí tak som si povedal, že keď už je to pretek dvojíc tak parťáka trochu nakopnem. Začal som naňho psychicky jemne tlačiť nech boha jeho do pi.... už konečne beží že je to zbeh a že je to len kríza nič viac.

Po počiatočnej nevôli sa mi ho darí dostať do pohybu a celý zbeh do Čeladnej bežíme a predbiehame množstvo ľudí. Tomáš fakt zabojoval a o tom to ultra je =) aspoň myslím. Takže všetka česť môjmu partnerovi, ja byť v takom stave tak na to seriem už dávno. Čertov mlyn v poradí šiesty kopec, naň viedla nezáživná asfaltová cesta, ktorá prešla pár kilákov pod vŕškom do lesného chodníka.

Hore opakujem podobný scenár ako na Smrku a opäť sa rozbiehame na neďaleké Pustevny, kde mali konečne niečo slané pod zub. Ja ktorý som vyradil múku z môjho jedálnička už dávnejšie sa tu napchávam chlebom a salámou ako keby nič iné neexistovalo, joj ale fajne to bolo, naštopkal som sa jak hus a ako správny Slovák si beriem ešte pol igelitky so sebou. Veru tažko je vstať, keď už si raz človek po toľkých hodinách sadne, ale nič sa nedalo robiť musel som Tomáša pekne zasa vyburcovať a už si to strmým zbehom mastíme dole, ja samozrejme ujedám salámu =).

Ešte jeden Radhošť a vybavené, len ono to nie je také jednoduché ako sa zdá. Jednak stúpanie aj keď kratšie má tiež svoje stupne a vrchol nie a nie prísť. Konečne sa zadarilo a po opätovnom kopanci do zadku sa dávame do pohybu smer Pindula. To je posledná občerstvovacia stanica, Tomáša posielam dopredu s tým, že vodu zoberiem pre obidvoch ja . A samozrejme si dávam do nosa opät salámku, chlieb a škvarkovú nátierku, vdaka bože za ňu. Keď som sa obstojne napučil a zistil koľko som tu strávil vybehol som rýchlo dohnať stratené a partnera. Som aj na čarovnú igelitku zabudol =).

Stupáčik na Javorník je pekne ostrý aj ked krátky a Tomáš ma toho evidentne dosť, musíme často zastavovať. Nevadí už ide len o to nejak to doťapkať do cieľa. Zbeh do Frenštátu bol naozaj delikátna lahôdka, tam som videl prvý krát ako si to jeden borec kráča obrátený chrbtom, tak tohto budu nohy bolieť teda riadne.

Posledné štyri kilometre nás už ako magnet pritahujú do cieľa. Oproti nám idú Paľi s Evou ktorý to museli zapichnúť v Ostravici a už nejakú chvíľu sa váľajú na hoteli. Ešte nájdeme posledné sily na šprint do cieľa, kde je fakt asi milón ľudí. Čas 20h 15m. Výstup, foto na pyramíde a hor sa oslavovať =)

Akcia to bola vskutku úžasná, atmosféra neskutočná, na okolí fakt každý vedel čo sa to deje a všetci nám fandili .Organizačne to bolo zvládnuté na veľmi slušnej úrovni a keď aj boli nejaké chyby tak pri takom množstve ľudí je to nevyhnutné, nie každý bude spokojný, to sa proste nedá. Mne osobne sa šlo veľmi dobre, krízu som nemal žiadnu takže som si užíval trať, prírodu a ľudí naokolo.  

Piškot

www.beskydskasedmicka.cz