Ultra rozklus okolo doliny Zolnej

07.04.2023
ultra-rozklus-okolo-doliny-zolnej

Ako jar ožíva, začína ožívať aj telo, zdevastované Leteckou stovkou, a začínajú ho päty svrbieť a mapy trápiť - že čo by na seba vymyslelo, aby sa počas prvého aprílového víkendu dobre vyvenčilo a pritom sa moc nezničilo. Lebo o týždeň ho asi čaká seriózny zaberák - ak počasie dovolí (nedovolilo). Takže treba telo niečím „kratším“ rozcvičiť a zistiť, s akým tempom bude môcť asi počítať. Počasie sa ukazuje ideálne ultrabežecké, čiže nanič – s vetrom a dažďom. Sobota vhodnejšia, lebo škaredšia (s väčším dažďom), ale kvôli iným povinnostiam nevychádza, tak sa plán presúva na nedeľu. To sa bude v pondelok v robote fajne skapínať!

A pretože týždenný lístok na vlak platí celý týždeň, prečo ho nevyužiť? Vlakom pekne do BB a tam ešte peknejší okruh so štartom aj cieľom na „malej“ stanici pod Urpínom. Toľkokrát ospevovaná výhoda Bystrice, kde sa ozaj dá do prírody vybehnúť doslova pár metrov od centra, a v podstate z ktorejkoľvek časti mesta. Cieľom je ale najmä prebehnúť nejaké chodníčky okolo Hrochote a Poník, kde telo ešte doteraz nebolo a na mape vyzerajú fajne. Samozrejme, sú naplánované aj nejaké tie skratky, keby telo začalo štrajkovať. Varianty od 45 do 65 km. Inak s malými úpravami by sa to celé dalo aj na bajku a na mape to v plánoch vyzeralo nejako takto:

Takže ráno pred pol desiatou sa telo dostáva do obrátok známymi serpentínami na Urpín. Hluk mesta za chrbtom rýchlo utícha a výška pomaly stúpa, ako trasa vedie (len s malými zhupnutiami) plynulo stále hore, na druhý najvyšší bod okruhu, na Kozlinec. Cestou samozrejme najskôr Urpín s jeho ruinou lanovky a Vartovka s nabielenou hvezdárňou. Potom už šuchot lanského lístia na modrej značke po hrebienku. A sucho je, kde sú tie dažde?

Spod Kozlinca, ponad Mičinú do Lukavice je to viac pomedzi polia a lúky. Aj s výhľadmi na podstatnú časť trasy, ale najmä na nebo, ktoré je krásne, bielo-modré a slnečné. Vzduch po včerajších dažďoch čistý. Najmä pri zbehu do Lukavice som len nedávno (práve pri rozcvičke pred Leteckou) poriadne čvachtal , no teraz je tu suchšie, rozmrznutá zem už vstrebáva jarné dažde. Iba na pár miestach sa ešte na topánky lepia blatové závažia. Pri potoku v Lukavici prechádzam najnižším bodom trasy.

Z Lukavice do Sebedína vedie kombinácia miestne značených aj neznačených chodníkov, kde telo ešte nebolo, tak aj ono vstrebáva nové pohľady do krajiny, prevažne lúčnej, ešte stále predjarne sivej, ale už čoraz zelenšej. Preventívne je privolaný na pomoc systém „Gde Presne Som“ a miestami hneď aj pomáha pri skracovaní zákrut. Zbeh z lúk do Sebedína je v znamení „družstevného asfaltu“ lesom, a potom priamo pomedzi maštale do dediny. Mostík cez Zolnú, okolo doliny ktorej sa celý tento dnešný okruh obtáča. Zhruba 20. kilometer a druhý najnižší bod trasy. Odteraz to ale bude dlho prevažne do kopca.

Sebedín_–_popri_cintoríne_rovno_medzi_maštale_a_tam_naproti_do_protisvahu.

Cestu do Hrochote, značenú miestnou červenou značkou, nohy tiež ešte neokúsili, aj kvôli nej sú tu. Ale je príliš spevnená na ich vkus, hlavne na začiatku zase klasická družstevná asfaltka. Potom taká „gravelbajkovo pozitívna“. Ale zase vedie pomedzi pekné lúky s výhľadmi. Tie panorámy, ako aj pohľady na oblohu s nadýchanými, až šľahačkovými bielymi kopami, mierny vetrík od severu a občasný mrak pred slnkom zmierňujú teplo, ktoré začína privádzať telo do mierneho varu. A nohy začínajú mierne vädnúť.

V Hrochoti sa telo intenzívne obzerá, kde by natankovalo. Darí sa mu to v malom obchodíku, ktorý sa majitelia akurát chystajú zavrieť. Vďaka za ochotu :-) A potom už nasleduje úsek, na ktorý sa najviac tešilo – miestna zelená značka z Hrochote na sever, dolinami potokov, až do Veľkej doliny, k hornému toku Zolnej. No parádna cestička je to! Za dedinou trochu bordelu síce, aj splašky v potoku, ale potoooom! Krásna cesta popri potoku, popod stromy, nejaké tie skalné útvary naokolo a tak... Niekde v polovici potom okolo ovčína, pre zmenu cez kopec do susednej doliny, cez lúky a pasienky s rozhľadmi. Na obzore aj Ľubietovský Vepor. Cestou šípky „Ponické cyklotrasy“.

Teplo je, tak telo nemôže odolať a strká svoj horný koniec do potoka a aj z potoka pije, dúfajúc, že je voda nielen na pohľad použiteľná :-) Potom pri zbehu do Veľkej doliny hneď pri ceste fajné napájadlo veľmo poteší, tak zas tankovanie – joooj fajná vodička! Nejako to slnko moc vysušuje, cestou od Hrochote... Len krajina okolo toho napájadla je taká trochu... No ako to slušne napísať? Až príliš hospodársky využívaná? Biznis so štiepkou či dotácie na mulčovanie pasienkov, ktovie? Snáď to jar rýchlo zakryje trávou a listami.

Nasleduje výstup na najvyšší bod trasy, cez lúky a lesy pod Farskou horou, Granátkou a Čiernym dielom. Dominuje škaredá zvážnica - takže radšej strmá skratka pomedzi chaty a potom už plynulé, nie moc záživné stúpanie hospodárskym lesom. Ale aj pekné miesta sa nájdu. Len telo začína poriadne kapať – taká maratónska kríza, asi sa prestavuje z cukrového na tukový metabolizmus. Aj keď preventívne, nedávno, jeden gél do brucha padol. Chutný, ale taký neoverený praxou, slabý, zjavne nestačí. Slabota, zúženie periférneho videnia - klasika. Ale času dosť, tak na prvej lavičke s výhľadom telo klesá k zemi, chvíľu vychutnáva krajinu a zároveň si osladzuje život sójovým rezom. Jonťák dávno došiel, zriedený viacnásobným tankovaním.

Dlhý zbeh do Oraviec je výlučne po cestách rôznej tvrdosti (niežeby to doteraz bolo inak): od hlinačky pokrytej ihličím alebo stopami po harvestore, cez prašné, šotolinové, lesné a cezpoľné cesty, až po záverečnú družstevnú asfaltku. Výhľady už najmä v smere pohybu, čiže na západ a záver okruhu: Poniky a za nimi biele hrebene Nízkych Tatier, dolina Zolnej, za ňou Kozlinec a vzadu Kremnické vrchy. Ochladzuje sa, začína fúkať od severu, telo konečne nestráca toľko vody a aj celkovo mu to už zase ide lepšie. Rozptýlenie cestou poskytuje niekoľko zaujímavých miest rôzneho charakteru – neviete napríklad, čo môže byť toto za rôsol?

V Oravciach síce zase dochádza voda, ale telo si pamätá malý potôčik v stúpaní za dedinou. Hádam je dosť bezpečný, tak v malej tôni dopĺňa fľašku. Ale pre istotu ešte dlho sleduje, či nad tým miestom niečo nezdravé v prúde neleží :-) Touto dolinkou už sa telo plazilo aj kráčalo – tentokrát do tretice už kluše, lebo zakaždým tadeto ide na kratšej trase. Hore poľovnícka či aká chata a za ňou ešte trochu do kopca, ale potom von z lesa na lúky a to už je jasné, že jeden vlak ujde a do druhého času dosť, tak telo dopraje svojim nohám znovu trochu strečingu:

Cesty lúkami pomedzi Mičinú a Môlču sú príjemné, trávnaté, len severáčik začína spredu dobiedzať. Výhľady na posledné serióznejšie stúpanie, pod Starú kopu. Okrem lúk a lesíkov štrikuje aj pomedzi dva kameňolomy – z hrany toho spodného je výhľad na juh, na skoro celú dnešnú trasu. Ale najväčšie prekvapenie je úplne hore, kde absolútne nezmyselne vyrástla celá ulica plná nových víl – a na jej začiatku tabuľa, že súkromný pozemok, zákaz vstupu. Ďakujem, možno nabudúce, keď sa tam obložíte ostnatým drôtom, obídem vás po lúke. Rád by som videl toho idiota na OcÚ, ktorý takúto divokú výstavbu povoľuje...

Ale potom už posledný pohľad z lúky pod Starou kopou na ozaj takmer celý dnešný okruh a ponor do lesa, do prudkého zbehu po miestnej červenej značke. Na jeho konci drevoťažiarsky mordor – hromady konárov priamo v blatnatom tobogáne zvážnice – úchvatné niečo! Úplný záver za hlavnou cestou je našťastie už pohodové traverzovanie Turíčky a Urpína po príjemných singlíkoch ( ako TU ) a vynorenie zámerné na symbolickom mieste – kalvárii, samozrejme s výhľadom priamo na mesto.

Čísla na hodinkách sa blížia ku 62 kilometrom (gpx je hore, ak niekto chce), ale po serpentínach dole na malú stanicu to nestačí. Tak naťahujem smer námestie a čuduj sa svet, kiláky sa zaokrúhľujú presne pred vchodom do najstaršej a najlepšej miestnej pizzérie :-) Tak ma do nej vcuclo, že až: margerita a džúsový strik, pohoda v teple akurát na tú necelú hodinu do odchodu vlaku. Ešte že tak, lebo náš úžasný „Náhodný dopravca“ zatvára v nedeľu čakáreň na stanici už po piatej. A teplota už teda poriadne klesla. Ale dobre bolo, telo dostalo svoje aj v cieli. Aj keď potom som počúval začudované reči, kdeže som to vlastne bol tie slnečné fotky robiť, veď všade bolo hnusne sychravo, veterno a daždivo, hehehe...

Rišo Pouš

Fotky Ultra rozklus okolo doliny Zolnej

Súvisiace články:

Diskusia

RE: Ultra rozklus okolo doliny Zolnej
sherpa 08.04.2023
to zelene predsa musit byt ten legendarny zabi sliz! co si neolizol?

TOP Partneri

https://www.sloger.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk JM SPORT Eshop davorin.sk

Podpor Vetroplacha

Odporúčame vidieť

Partneri