Val Forno - Lei Cavloc - Fornohütte

Švajčiarko - Engadin - Maloja - Val Forno

Popri všetkých tých notoricky známych horských cieľoch je našou veľkou výzvou tu na Vetromagu objavovať aj niečo nové, skryté, ponúknuť čitateľom tajné tipy. Pozoruhodné miesta, o ktorých sa len tak ľahko nedozviete, a práve preto majú tieto informácie cenu zlata.

Val Forno je dolina, ktorú som mal v hľadáčiku už dlhšie. Na jej začiatku som už bol kedysi na bajku. Začiatkom zimy som si zabehol až takmer ku ľadovcu. V zime bolo málo snehu, a tak sme sa so Slávkou otáčali v mieste Pian Canin, a teraz sa mi konečne podarilo načrieť do tejto doliny pokladov hlbšie a prejsť okruh po panoramatickom chodníku, navštíviť chatu, spoznať sympatických mladých chatárov a zistiť, že toto miesto si zaslúži ozaj moju pozornosť... A nielen moju ;)

Parkuje sa kúsok za Malojou. V smere na Chiavennu odbočíte doľava ešte skôr než začne prvá serpentína (značka parkovisko). Kúsok po úzkej asfaltovej ceste a ste na veľkom parkovisku. Na moje prekvapenie sa parkovné nevyberá ani v lete. V zime sme tu tiež neplatili.

Z parkoviska po asfaltovej cestičke smer Lei Cavloc k asi najkrajšiemu jazeru celého Engadinu. Oplatilo by sa zobrať bajk a zamknúť si ho za jazerom pri miestnom hospodárstve (prasiatka, somáriky a tak). Odtiaľto už jedine peši.

Značkovaným chodníčkom rozprávkovou krajinou na miesto s názvom Pian Canin. Tu je križovatka. Cesty sa delia smerom na passo Muretto, alebo sa pokračuje mierne vpravo dolinou Val Forno. Ku chate by ste sa dostali rýchlejšie priamym smerom doprava dolinou. Ja však chcem urobiť okruh a vidieť viac. Odbočujem vľavo a stúpam hore, smer passo Muretto.

Ešte pred sedlom odbočka vpravo. Všetko je dobre značené. Nasleduje chodníček s názvom panoramaweg. Oplotilo sa, výhľady parádne. Stúpam celkom dosť a potom už hlavne traverzujem. Výhľady a zase výhľady. Ku chate musím v závere zostupovať. Chodníčkom som sa dostal aspoň 100 v.m. nad ňu.

Fornohütte - Capana del Forno (2574m).

Blížim sa ku chate a čo nevidím... Dačo tu nesedí... Nad chatou vlaje zástava EU. Až o kúsok ďalej zbadám veľkú švajčiarsku zástavu. Ono recesii sa darí nielen na tatranských chatách :))

Ďalšie prekvapko vnútri: chatárči tu mladá dvojica. Mladý Švajčiar a dievča z Čiech :)) 

Som jediný hosť čo dnes prišiel zdola a zase sa vracia: "Takýchto hostí tu veľa nemáme, u nás väčšinou hostia aj spia, sme moc ďaleko od civilizácie!" dozvedám sa. V sezóne ale predsa len zavíta denne aj dvadsiatka takýchto vytrvalcov.

Alena je veľmi rada, že sa môže rozprávať vo svojej rodnej reči, a tak sa dozvedám veľa informácií. Ukáže mi celú chatu a rozpráva, čo všetko sa dá robiť v okolí: "Na poslednej skialpovej túre sme boli pred tromi týždňami!" hovorí desiateho júla.

Alebo: "Na jednej besede o horách doma som rozprávala o chate, predstavila som, čo všetko sa tu dá robiť a ako pekne to tu vyzerá, a asi 30 ľudí sa ma hneď spýtalo či ich vezmeme do práce, ale nikto neprejavil záujem prísť ako normálny hosť-turista!"

Táto krásna dolina je v našich končinách úplne neznáma, jeden skúsený rodák mi doslovne povedal: "Taká chata neexistuje!" :)))

Aj takéto pikošky sa dozvedám od českej chatárky. Reč je samozrejme aj o zástave :))

"Ako tu prežijete bez denných hostí?" pýtam sa zase ja.

"Nuž chodia sem hostia, ktorí prenocujú. Hlavne cez víkendy. Skupiny. Poslednú Veľkú noc sme mali v chate 90 hostí. To už ale bola plnka..."

Pozorne počúvam a myslím si svoje: "O návštevnosti tatranských chát môžu teda mnohé alpské chaty len snívať..."

Všetko má ale aj svoje výhody: "Pozajtra sa chystáme na túru na Monte Rosso, ono cez deň tu aj tak nikto nepríde."

"Počas sezóny budeme mať ešte dvoch brigádnikov. Dokopy budeme štyria" zakončuje Alena.

Na záver ešte jedna pikoška: mladý švajčiarsky chatár Beat je nadšeným horalom a skialpinistom. Chcel by v tejto oblasti vyznačiť niekoľko nových vysokohorských chodníkov. Zároveň si vela sľubuje od spolupráce s cezhraničnými susedmi z Talianska. Spolu s Alenou boli aj na návšteve vo Vysokých Tatrách. V Starom Smokovci v Šerpa múzeu kúpili originálnu tatranskú drevenú krošnu.

Beat s ňou naozaj vážne nosí. Približne raz do týždňa donesie 40-60kg čerstvých potravín. 

"Na vrtuľník potrebujeme nazbierať aspoň 1000kg materiálu, aby sa to oplatilo!"

Lúčim sa zo slovami: "Vidíme sa čoskoro!"

A na doplnenie pridám už len informáciu, že legendárna žulová oblasť Bergel začína vlastne už touto dolinou. V okolí chaty je odistená žulová klettergarten a väčšie výstupy v doline sú už kombináciou žuly, firnu a ľadu. A ešte aby som nezabudol, tých cieľov je tu veľa, ale dá sa odtiaľto dostať aj na jeden z mojich najväčších tajných cieľov, na horu nad ktorou rozmýšľam už dlho. Taký ozajstný tajný Vetroplachov tip: Monte Disgrazia. Ale o tom už niekedy inokedy.

Val Forno - jednoducho fornomenálny objav.

Martin Bartoň

https://www.facebook.com/fornohuette/

www.fornohuette.ch