Vysoké Tatry: Ihla v Patrii

Ihlu v Patrii určite najviac preslávila známa Janigova fotka s Gipsym na vrchole. Na tento tak trošku skrytý vrchol sme sa konečne pozreli zblízka túto jeseň aj my. Po neúspešnom prvom pokuse, keď som v lete nechal sprievodcu doma a pri hrebeňovke zo Satana a zostupe z Patrie Ihlu minul, som tentoraz vsadil na istotu.

S Matúšom, ktorý už pri Ihle bol, sme vystúpili hore strmým žľabom od magistrály. Na jednom mieste sme sa radšej istili lanom. Bolo tam mokro a použili sme staré istenia, ktoré sme tam našli.

Na Ihlu sme vystúpili v smere zo sedielka popri stromčeku na plošinu, trochu traverz vpravo a platňou po dobrých chytoch na vrchol. V previsíku na začiatku je stará skoba. Na vrchole je spravený zlaňák a množstvo slučiek. (obtiažnosť IV.)

Zostúpili sme chodníkom cez hrebeň Patrie. Chodníček tam vedie miestami tunelom v kosovke. Neskôr sa napojí na magistrálu v jej najvyššom bode.

Trošku z histórie (zdroj: A.Puškáš, diel VIII.):

Na Ihlu v Patrii vystúpili v roku 1929 Alexander Škarvan a Vlasta Štáflová. Po ich výstupe sa medzi horolezcami zaužíval názov veža Vlasty. Vlasta Štáflová bola manželkou maliara Otakara Štáfla, spolunájomcu chaty na Popradskom plese. Vlasta bola nadšenou milovníčkou Tatier. Písala o Vysokých Tatrách, bola spoluzakladateľkou Symbolického cintorína a taktiež zdatnou lezkyňou.

Mnohým je určite známa cesta na Voliu vežu nazývaná Štáflovka, obtiažnosť V. Vlasta bola v lanovom družstve prvovýstupcov.

V článku, ktorý Vlasta napísala do časopisu Krásy Slovenska v roku 1930, uvádza, že neboli prví na Ihle. Našli tam totiž stopy po neznámych ľuďoch...

Vlasta Štáflová zahynula spolu so svojím mužom v roku 1945 pri bombardovaní Prahy.

M.Bartoň