Z Turca do Rajca a nazad

Konkrétne z Rakova (od vlaku) skoro do Rajeckej Lesnej. Smerom tam popod Kýčeru, cez Jankovú a Skalky, z Vríčanského sedla dole do Rajeckolesnianskej doliny ku vlekom. Nazad hore dolinou do Sedla pod Úplazom, odtiaľ kadejakými lesnými cestami ponad Sloviansku dolinu. Na megalúke pri megabicykli nad Kláštorom pod Znievom som uzavrel okruh a tou istou cestou ponad Valču som sa dopotácal nazad na stanicu.

Lebo Ultra Kras 55 sa blíži, treba nohy privykať. No vymýšľať niečo vzdialené a cestovať za tým sa mi nechcelo, naopak – využil som týždenný lístok na vlak. A v staničnej čapujú kofču :-) Vyšlo to s malou obabrávkou na konci na rovných 42 km, to na začiatok „jarnej prípravy“ stačí, aj keď nohy nič moc... Je to ale pekná trasa, aj keď z väčšej časti mimo značiek a po zvážniciach. GPX je hore, ak niekto chce, odkaz a Stravu je TU a takto to vyzeralo:

Ak by niekto náhodou podliehal populistami šírenej hrôze z medveďov, tak bez obáv – cesty sú tu široké, porasty okolo nich riedke, maco o vás vie skôr, ako vám napadne, že by tam niekde mohol sedieť. A sluch má výborný. Skôr vás zmasakruje niekto z tých duševných mrzákov, ktorí majú mozgy spálené výfukovými plynmi svojich motoriek. Ich stopy sú tu všade a strmé svahy poriadne rozryté.

V podstate úvod a záver je cezpoľák, ale po príjemnej, trávnatej ceste, potom čím vyššie, tým krajšie lesné cesty, striedané niekde lúkami. A za „obchvatom Kýčery“ a na hrebeňovke cez Jankovú a Skalky rozľahlé pasienky s ďalekými výhľadmi. Zbeh z Vríčanského sedla do doliny zase prevažne strmo lesom.

Hore dolinou najskôr po asfalte, potom klasicky šotolina a pristrmujúci sa hlineno-kameňato-koreňatý chodník, v závere megastrmý. Spod Úplazu kilometre pevných zvážnic, ale zostup na nižšie poschodia cez krásne horské lúky. Len vypipľanú chatu pomaly za každou zákrutou som na nich veru nečakal. Pretože som chcel okruh uzavrieť čo najneskôr, dostal som sa až na dno Slovianskej doliny pri rybárstve, odtiaľ k tomu megabicyklu zas mierne do kopca, po mierne traktorom načechranej zvážnici. Našťastie bolo sucho.

Cestou je zopár napájadiel na lúkach a studničiek v horných častiach dolín, takže smrť smädom tu isto nehrozí. Celé je to inak vhodné aj pre bajk, až na pár krátkych úsekov, kde by bolo treba potlačiť alebo ich inokade obísť. Zopár bajkerských partií som aj stretol. Celkovo to bolo nad očakávanie príjemné pre takúto pobehovačku. Viac povedia fotky a animácia.

Rišo Pouš