MTB okolo hrebeňa Kremnických vrchov

Čo už písať o Kremnických vrchoch? Hádam každý vie, aký je to v zime raj pre bežkárov. Z oboch strán – bystrickej aj kremnickej. A stále sa to tam zlepšuje. Lebo je tam hustá sieť lesných ciest, či už tých historických, novších lesohospodárskych alebo tých špeciálne pre Bielu stopu vybudovaných. A ďalšie pribúdajú alebo sú čistené a udržiavané. Najmä okolo Skalky to na mapách vidieť. V ostatných rokoch sa aktivizuje aj OZ Kordícky hrebenák – ktorému napríklad môžete prispieť do kasičiek aj priamo v teréne. Na leto je ale dôležité, že sú tie cestičky a chodníčky väčšinou v dobrom stave a to je tiež na mapách viditeľné, že je tu vyznačená aj hustá sieť cyklotrás. Možností ich kombinovania je veľa – preveľa, tak tu nebudem dopodrobna opisovať, kade som sa vozil a ako to tam vyzeralo. Hore je gpx na stiahnutie, ak by niekto chcel opakovať, dole odkaz na Stravu a tu pre lepšiu predstavu animácia z Relive aj s niekoľkými fotkami priamo z miest činu:

Rozpisovať dojmy nemá zmysel aj preto, lebo prostredie bude možno pre mnohých jednotvárne – samá lesná cesta a stromy, výhľady len kde – tu. Hej, na pešiu turistiku by to často aj nuda bola, ale takto na bajku je to paráda, rýchlo sa presúvať od jedného zaujímavého miesta ku ďalšiemu. Na takmer deväťdesiatich kilákoch a počas takmer ôsmich hodín sa takto dá veľa zažiť aj vidieť.

Takže sa pokúsim stručne a najmä o stave ciest: začal som z Hornej Štubne od vlakovej zastávky, premotal som sa dedinou popri potoku až do doliny, lebo cyklotrasa ide po hlavnej. Potom až takmer na hrebeň na Table široké lesné asfaltky rôzneho veku a rozpadnutosti, len v najvyšších polohách šotolina. Okolie pekné, aj keď tam všade ťažia. Ale asi citlivo, aj kvôli vodárenskej nádrži. Len bacha na kamióny s drevom, lietajú dolinami ako na pretekoch. Hore krátky, ale pekný hrebeňový úsek po lístí a ihličí do Kordíckeho sedla, odtiaľ strmý zošup nad Kordíky – tam asi jediný nepríjemný úsek, rozrytý z akurát prebiehajúcej ťažby.

Nasledoval nádherný traverz popod hrebeň – ponad Kordíky a Králiky, až do sediel Železná brána a Tri kríže. To bol v podstate južný cíp trasy, tam som to otočil nazad na sever po druhej, kremnickej strane hrebeňa. Cestou tam bolo samozrejme viac možností, obchádzok, zachádzok, odbočiek. Podklad všetkého druhu, ale z veľkej väčšiny kvalitný, nerozbitý. Zväčša les, ale z lúk aj pekné výhľady na východ k BB.

Začiatok návratu cez chatu Hostinec je aktuálne viac rozrytá zvážnica a čerstvejšie rúbaniská s výhľadmi niekam na juhozápad. Pod Hostincom potom eróziou načatý strmší úsek po Šindliarku a superstrmá makadamová cesta k Zolovmu prameňu. Tiež cyklotrasa, ale hore by som tade ísť nechcel, aj keď je to krátke. Potom už vysoko pohodová a mierne stúpajúca, sem tam aj trávou zarastená cyklotrasa až na Skalku. Na rozdiel od skál na východnej strane hrebeňa tu prevláda pod kolesami hlina.

Na Skalke to žilo najmä feratovaním a požičiavaním „električiek“ keď som tam dorazil, tak obligátna kofča, horalka a doprial som si aj hotdog, bo už hlaďák domŕzal :-) V bufete pri bežeckom štadióne. A čakal ma dlhýýýý zjazd. Najskôr mierny, aj čo – to do kopca po červenej, aj nevyhnutná krátka fotozastávka pri Görgeyho tuneli, potom už ale šotolinový fičák dole k Turcu, k lesníckej chate Obrázok, kde som prvý raz uzavrel okruh. Ráno som sa okolo chaty štveral hore na Tablu.

Zjazd po vlastných stopách pokračoval len chvíľu, aby som sa na križovatke Kaltrin pri hornom konci priehrady Turček odklonil doľava, dole do dediny Turček. To už bolo zasa asfaltovanie. Ku koncu ešte vyhliadka na priehradu a prešmyk cez dedinu, cez dva tunely popod železnicu. Inak na tej železnici je aj najkratší železničný tunel u nás, keby niečo :-) Na záver dedinového asfaltu krátka stojka v ústrety hrádzi.

A potom už veľmi pekný, znovu šotolinový úsek (skoro) na záver – po lúkach poza miestnu ovčiu farmu, kde sa dajú aj rôzne fajnotky rovno na jej dvore kúpiť. Druhý raz som uzavrel okruh v Antonskej doline - už na asfalte, aby som posledný úsek nazad do Štubne išiel rovnako ako ráno a nemusel po hlavnej. Po hlavnej som aj tak šiel cez dedinu, už som sa nechcel pomedzi domy motať, lebo do vlaku som mal desať minút – parádne načasovanie... Aj tak meškal, svinka jedna :-) Aspoň som vychladol po tom záverečnom chrtení, ako sa mi čas míňal.

No a to je všetko. Takže až taký krátky a stručný ten popis trasy nebol, lebo jej bolo veľa no... Ale v podstate sú to všetko znesiteľné stúpania a kvalitné podklady a motať sa tam dá ozaj do nemoty. Väčšinu tých ciest aj gravel by zniesol. Ale moje celopérko, to je samozrejme iný komfort. Zas len musím poďakovať vrútockému JM športu (koniec kecov aj reklamy hehehe).

Rišo Pouš