Myjavskou pahorkatinou po kopaničiarskych asfaltoch

Alebo aj „duo fluo“ na výjazde na žiletkách, lebo keď sme dali zraz v Novom Meste nad Váhom, ako dva kancelárske zvýrazňovače sme sa už z diaľky videli. No, aspoň to bolo bezpečnejšie. Každopádne plán bol taký a aj v mapách naklikaný, že doviezť sa do Čachtíc a popod hrad nabehnúť na tiché, úzke, ale najmä dosť hladké (ani nie) okresky pomedzi kopanice. Vyhnúť sa čo najviac tým žlto značeným „hlavným ťahom“ okolo Brezovej, Myjavy a Starej Turej, spod hradu ísť viac popod Malé Karpaty na západ až do Prietrže, a potom nazad severnejšie. Ideálne to potiahnuť do cieľa cez Moravské Lieskové. Záver bol nakoniec zredukovaný, lebo tie okresky sú aj „jemne“ kopcovité a poriadne štípali do nôh, hehehe... Tak sme úvod dali aj na záver. Ale parádny Cyklobufetík v Hrachovišti sme objavili, priamo pri ceste, a nejakých 125 km sme natočili v rekreačnom tempe, takto:

Na úvod (a potom aj na záver) teda známy „zelený tunel“ popod Čachtický hrad, ten chládok v jeho tieňoch bol na nezaplatenie, najmä druhý raz. Potom do Brezovej tankovať kalórie na námestie, ale samozrejme s kadejakými zachádzkami a obchádzkami. Napríklad cez Jeruzalem a z Košarísk poza mohylu a cez Priepasné. Premávka takmer nulová, skoro celý čas sa dalo vykecávať za jazdy vedľa seba, pospomínal som si na úseky z Lazovej stovky.

Po zakrčmení so svákom Raganom v pozadí (chystal sa jarmok) teda ďalej, až na hranicu Záhoria, kam sme sa cez Štverníky preštverali, lebo ďalší výživnučký kopec (samozrejme na slnku) a takmer sme neodolali naskákať aj takí zasolení do nádrže pri Prietrži. Ale zas kľud, hej? Bolo by po rybách, išlo sa ďalej.

Smer Bukovec a Polianka, dlhooo hore brehom, tam hore na kopcoch ale aspoň pofukovalo. Najlepšie v tieni prístrešku pod vysielačom, nad osadou Jandíkovci. Zjazdík z Polianky do Jablonky najprv ako niekomu do dvora, ale aj na úzkych miestach takmer vždy kvalitný povrch, radosť jazdiť. A neboli sme už sami ako dopoludnia – dookola samý električkár. No, občas aj žiletkár preletel.

Niekde tam v Jablonke nastala definitívna dohoda o úprave výletu (= o jeho skrátení), tak čiara v hodinkách už bola nanič, išlo sa improvizovať podľa mapy v telefóne. Tak to miestami aj vyzeralo, pri pokuse dostať sa s čo najmenšou ujmou na egu dole kopcom a do tieňa, hehehe... Suverénne najrozbitejší úsek bol z Hrašného cez osadu U Taranov – ale krátky, a potom zas asfalt ako detská ritka.

Na rázcestí pod Hučkovcami sme sa teda napojili v opačnom smere na náš začiatok a Kostolné, Vaďovce, Hrachovište... A ten cyklobufet a po jednej chladenej, to aaaaaaano! A znovu viac tieňa v doline popod stromy a najsamlepšejší znovu ten zelený tunel do Čachtíc – takto popoludní v hice už rozdiel teploty oveľa výraznejší.

Síce výraznejšia bola potom aj autodoprava za Čachticami, ale to už len ako malá daň za to parádne jazdenie v tichu medzi osadami – a to bol pracovný deň! Len kto vie, či cez víkend tam nebrnká viac áut, ako sa chalupári presúvajú krížom – krážom. Isto sa vrátim a overím!

Rišo Pouš