Asfaltové mtb okolo Kubínskej hole

...lebo asfaltov rôzneho veku a kvality je tam teda požehnane, na tých lesných cestách. Miestni tam asi veľmi radi asfaltujú lesy. Na druhej strane ale – mohli tam naťahať popod hrebene Oravskej Magury kilometre cyklotrás, po ktorých sa netechnickým cykloturistom pohodlne vozí. Aj preto kratší úvod hore z Kubína a trochu dlhší záver nazad do Kubína boli v rámci týchto sľučiek, ako ich mapa ukazuje, najkrajšie – viedli cez lúky s bohatými výhľadmi, po trávnatých, hlinených a šotolinových cestách. Zvyšok som dupal väčšinou v lese intenzívne obhospodarovanom, takže asfalt niekde ani nebolo vidieť pod nánosmi štrku a blata. Ešte, že bolo sucho. Vlastne len jedna krátka výnimka bola, keď som sa zviezol po klasickom lesnom chodníku na turistickej značke. Takže dokopy necelých 80 km a 2600 nastúpaných metrov, podľa Stravy takto:

Ako som z vlaku vyskočil, veľmi rýchlo som ušiel z asfaltu na lúky nad Malým Bystercom. Intenzívna zahrievačka popri cintoríne padla vhod, augustové rána už sú na Orave svieže. Vpredu a poriadne vysoko svietila guľa meteoradaru na Kubínke, smer jasný:

Cesta sa síce neskôr stratila v tráve, ale podľa mapy som neomylne trafil popod ohradu s koňmi do krovia, v ktorom sa nenápadne otvorila veľmi pekná cestička cez les za Trninami - a bolo vidieť, že aj používaná. Cestou aj studnička, žiaľ suchá. No ale isto jasný domáci tajný tip - ten chodník. Vyviedlo ma to na zelenú značku, a to už som pred sebou uvidel to rozostavané chatové sídlisko pod strediskom.

Nie, že by som dovtedy nestúpal, ale až od strediska začína to ozajstné, dlhé, pre niekoho monotónne stúpanie po cestách, až hore k radaru. Asfalty, šotoliny, hliny, aj tá protivná, ako sklo ostrá struska z OFZ. Pre spestrenie občas výhľady, samozrejme na juh: ponad Kubín k Choču najčastejšie. Z okraja lúk na Bucľove aj na východ k Roháčom.

Na križovatke Kamenný závoz doľava smer chata, sprava som sa tam chcel vrátiť, tak som si zafixoval prameň nad cestou, že sa isto zíde. Od chaty tiež pekný výhľad, potom už len strmý záver, ktorý by si klasický cykloturista bez motora asi veľmi nevychutnal, a už som bol von z lesa na holiach a obzeral panorámy.

Potreboval som sa ale dostať na severnú stranu, tak pekne po modrej značke, až ku vlekom na Vasiľovskej holi. V lese tá jediná výnimka – nie cesta, ale hrboľatý chodník, jeho dva strmšie úseky dobre preveria techniku jazdy. Potom na lúkach sa vpredu vynorila Babia hora.

Ďalší plán: dostať sa na traverz, ktorý vedie ponad Hruštín do sedla Príslop. Ale aby som si cestu trochu predĺžil, nezletel k odbočke len dole dolinou a aby som prešmejdil možnosti v tunajších lesoch, dal som si cestou dve zachádzky. Každopádne pretým ešte zhora zo zjazdovky bol parádny výhľad do celej kotliny aj na svahy nad ňou:

Takže prvá zachádzka: na zákrute pod strediskom doľava a už som jemne stúpal po novom asfalte. Ten za prvou zákrutou končí, vystriedaný starým. A šotolinou, a zas asfaltom, a tak dookola. Točí sa tá cesta po lesoch, z jednej rúbane výhľad doprava na Západné Tatry. V zjazde nazad do hlavnej doliny je potom nového asfaltu viac.

Vrátil som sa hlavnou dolinou kúsok hore a odbočil znovu doľava, takže na opačnú stranu. Tam je začiatok strmší a po makadame, takže nie taký príjemný. Ale ako sa pripojí ďalšia cesta, vedúca od vlekov, zas tie staré asfalty, striedané šotolinami. Tu sa zas na severe ukazuje Babia hora.

Potom už rýchly zošup (nový asfalt) smer Hruštín, ale za mostom cez Hruštínku výrazná odbočka doprava a už som fičal do Príslopu. Stále jemne do kopca, občas sa to zhupne, občas cez dieru v lese priehľad na sever, pod kolesami rovnako tvrdo, za každou zákrutou traktor, klasika :-) Záver je rýchly, lebo z kopca a cez dve serpentínky.

V Príslope to vyzeralo ako na stavenisku, ani som tam nešiel, len som rýchlo zahol do protismeru. Nazad pod Kubínku sa dá dvoma cestami, dalo sa aj skôr zahnúť, no bral som tú nižšiu, lebo na mape vyzerala „prírodnejšie“. Aj je (fajná šotolinka), no len po križovatku „Za Hutou“, kde sa zdola pripája asfaltka z Podzámku. Zato je tam nad križovatkou upravený prameň. Len sa mi zdala voda z neho akási hnedastá, nechal som ju radšej tak.

Dotankoval som až na tom Kamennom závoze – síce len tak spod skaly, ale čistejšiu. Potom rýchlo dole do strediska a popod vleky na druhú stranu, nech obzriem aj tam možnosti. A tam konečne tá obľúbená, praskajúca šotolinka. Ale radosť dlho netrvala, od rampy na hranici chotárov zas asfalt. Potom z vrcholu stúpania aspoň zas nejaký ten výhľad cez rúbaň, tentokrát na západ, k najvýchodnejším kopcom Malej Fatry:

Jediné miesto, kde som sa novému asfaltu potešil, bolo krátke a superstrmé stúpanie cez lúky „Pod bukom“. To je to na titulke. Potom už dlhokánsky zjazd do Istebného, typickou lesohospodárskou dolinou. Ale aj tam sa našli pekné miesta:

Odbočkou na lúky na hornom konci Istebného začal návrat do Kubína a zároveň najkrajšia časť celej trasy. Lebo znovu kruhové panorámy, cesty cez pasienky a lúky. A začalo to preparádne, okolo známeho dreveného kostola a jeho zvonice:

Do Revišného ešte po cyklotrase, potom do Beňovej Lehoty po lúčnych cestách ešte krajšie, akurát, že tam som musel dofukovať, lebo defekt. Našťastie taký pomalý, že som na ňom až domov došiel (a tam som našiel v gume kúsok tej strusky). Ale masív Minčola lemoval horizont zľava, vzadu Lysica a spol, vpravo všetky dominanty od Šípu po Choč, no neobzeraj sa furt! A vpredu bralo Trnín, tam som mieril uzavrieť okruh.

Pod Trniny som sa vyštveral posledný raz strmo pomedzi novostavby a vyššie už zas krajšie, po lúkach. Pripol som sa k zelenej značke, Trniny obišiel tentokrát z východu a už som sa viezol po lúkach, čoraz strmšie dolu do mesta. S parádnymi výhľadmi, samozrejme:

Že vlak chodí každú hodinu a že času bolo a ešte aj pracovný deň, dal som ešte jeden symbolický kopček – nad nemocnicu, lebo je tam vraj najlepšia kaviareň v blízkom vesmíre, kde robia najlepšie limonády v celom známom vesmíre. A čo k nim do brucha, to radšej ani nehovorím aké to bolo najlepšie. Neskutočné, som im to tam pred záverečnou oslintal, okrem toho, že som tam natrúsil. Ale dosť reklamného textu, treba skúsiť! Dobrá bodka za dobrým výjazdom, aj keď toho asfaltu bolo predsa len trochu moc.

Rišo Pouš