Drieňok veľkofatranský

Pre väčšinu „turistikychtivých“ ľudí, vnárajúcich sa do útrob Veľkej Fatry z Turčianskej kotliny, je najčastejším východiskom Blatnica. Aj zo susedných Mošoviec sa však dá za nejaké dve – tri hodinky vyštverať na pekný kopec. Drieňok (1267 a čosi metrov) nie je síce taký dramaticky bralnatý ako jeho známejšie susedky Tlstá a Ostrá, výhľady z neho ale tiež stoja za námahu a niekto asi ocení aj to, že za pekných dní sa tu netlačia davy ľudí (všetci sú v Gaderi a na Tlstej :-).

               Pri pohľade z kotliny je Drieňok trochu nenápadný, lebo vrcholovú plošinku zdola zakrývajú stromy. Z Mošoviec sa najprv treba dostať na modrú značku, ktorá vedie až na vrchol. Najkratšie je to po žltej z námestia, popri rekreačnom areáli (rovnakého mena ako kopec), poľnými a lesnými cestami až do doliny Rakše. Myslím ale, že krajšia, aj keď trochu dlhšia „skratka“ vedie zo severného konca dediny popri horárni Rybníky. Ak by sa táto cesta zdala niekomu povedomá, ešte v roku 2002 tadiaľto viedla trasa Fatransko – Strážovského bajkového maratónu.

               Psiská vás spoza plota horárne riadne oštekajú, ale môžete tam aj koňa cez ohradu pohladkať a užiť si prechádzku po jednej z mnohých alejí (táto je gaštanová), ktoré tu po sebe nechali Révayovci. Nakoniec sa napojíte na spomínanú žltú a o chvíľu na modrú značku, stúpajúcu dolinou (v hornej časti suchou) a cez Sedlo za Drieňkom až hore.

               Z lesa sem – tam trčia všakovaké bralá, prechádzka je preto asi najkrajšia, keď opadne lístie (prevažne bukové). Na spiatočnú cestu možno využiť aj šialene strmú a preto dosť nepohodlnú, ale krátku žltú spojku do Blatnickej doliny a potom už pohodový pochod do Blatnice.

Rišo Pouš