Hrebeňovka Žiaru - južná časť

          Hneď na začiatok treba povedať, že červená značka medzi Jasenovom a Kremnickými Baňami nie je bohvieaký hrebeň, skôr dlhšia prechádzka po lese. A nie je ani celá v Žiari, lebo od Sklenianskych lúk prechádza Kunešovskou hornatinou, čo je už podcelok Kremnických vrchov. Ale je to možnosť zabaviť sa na 8 až 10 hodín, aj keď je vo väčších pohoriach hnusné počasie. Z Jasenova (od zastávky) na hrebeň vybiehajú dva chodníky – zelený po lúkach cez ruiny Vyšehradu (880m) a modrý dolinou a lesom. Ten približne kopíruje prastarú cestu (Via magna) z Ponitria do Turca. Po krátkom stúpaní na hrebeň je to až po Sklenianske lúky stále lesom po zvážnici, len s malými zmenami výšky. Prvý výhľad sa otvára asi až po dvoch hodinách, aj to vďaka rúbanisku. Všade tu ťažia drevo, cesta podľa toho miestami aj tak vyzerá. Predzvesťou zmeny krajiny sú lúky na Chrenovských lazoch. Je tu aj lesácka chata, kde sa dá posedieť. Na susedných Jaloveckých lazoch je už chatiek, ohnísk a posedení celé „sídlisko“.

Za Horeňovom (892m), ktoré cesta obchádza zo severu, otvárajú sa široké výhľady na lúkach medzi Skleným a Rematou. Jednoznačne najkrajší úsek túry. Pod nohami je žula Žiaru vystriedaná ryolitom Kremických Vrchov. Značka prvý raz opúšťa zvážnicu, strmým lúčnym a miernym lesným chodníkom vedie na vyhliadku Bralovej Skaly (826m) nad Rematou. Odtiaľ ešte zopár minút striedavo po lese a lúkach a nasleduje asi najmenej príjemný úsek cez Kozie chrbty, Vysokú a sedlo pod ňou, až po okraj Kunešovskej planiny. Chodník vedie síce po bralnatom hrebeni, ale „akože“ vyhliadkové skalky sú pod stromami. Navyše tu zúria drevorubači, ktorí asi turistov nemajú radi. Vôbec by nezaškodilo natiahnuť tu alternatívnu značku spod Bralovej Skaly priamo do Kunešova. Možnosti sú, a krajšou krajinou.

Kunešovská planina je zas o inom – rozsiahle lúky, pasienky, dlhé medze, sem-tam ostrovčeky kríkov a solitéry stromov, mierne zvlnený povrch, veľmi zaujímavá krajina v tejto výške. V strede planiny sa v dolinke pri potoku krčí dedina Kunešov, jedna s najväčším zastúpením nemeckej národnosti na Slovensku.
Celkovo je plusom tohto kúta kľud, málo turistov, nenáročný profil trasy, aj srnky husto cez cestu skáču. Na jeseň je tu hubársky raj. Netreba si radšej ale všímať odpadky po lesných robotníkoch, „roztraktorované“ zvážnice a konármi zahádzané chodníky na niektorých úsekoch. Inak sa to dá celé pohodlnejšie než peši prejsť na bajku.

Rišo Pouš