Improvizácie medzi Kremnicou a chatou Hostinec

Zamračené dusno a popoludní búrky, nad južným Poľskom tlaková níž – toľko predpoveď na augustový víkend, treba sa hlboko zamyslieť. Na sever nie, tam to zleje skôr, do vysokých hôr dupľom nie. Na juh? Uvariť sa? Chce to niečo medzi: Kremnické vrchy sú výborný kompromis, v ich lesoch aj chládok bude. Takže prvý vlak ma do Kremnice priváža pred siedmou, prvý odchádza po tretej – mám dosť času improvizovať. Plán znie: okruh cez chatu Hostinec.  Ale okľukou, aby nuda nebola. Čiže najskôr hore na Kremnický štít, potom využiť miestne značky a cez Nevoľné prejsť na Jastrabskú skalu. Nejakými skratkami cez lúky sa premotať do Ihráča, kuknúť na kamenné more a odtiaľ zelená smerom na Hostinec – na mape vyzerá dobre. No a po modrej dole do Kremnice, ešte som tade nešiel, tak je výber jasný. Trochu inak to nakoniec vyšlo, o tom je tá improvizácia. Tu je to na mape (https://mapy.hiking.sk), ale o tom neskôr:

Na začiatok strmo po žltej, priamo z koľají. A zároveň po náučnom chodníku Zelená cesta, po ktorom sa (dúfam) z druhej strany aj vrátim. Značené je to tu konečne dobre, pred pár rokmi tu bol trochu aj problém. Vajanka, Alžbetina skala, výhľad na Kremnicu, všetko na svojom mieste, ide sa dole do Nevoľného. Už po miestnej značke. Tie viem aké sú, niekde dobré, niekde zlé, treba zbystriť pozornosť, mapu som si vytlačil. A fakt – kým som na asfaltku zišiel, musel som ju vytiahnuť asi 3x. Keď raz budem veľký, budem vyťahovať smartfón s offline mapami a navigáciou :-)

V Nevoľnom potom samozrejme paráda, na stĺpy a ploty je kam značky maľovať. Ale už odbočka z asfaltu za cintorínom zase neoznačená a na lúkach som sa stratil definitívne, aj keď Jastrabská skala v diaľke svieti statočne. Ale pekná krajina, ďaleké výhľady... No nepomotaj sa tam do sýtosti!

Tak som si našiel cestičku dole do Ihráča popod osadu Lazy (na mapke po fialovej), že sa neskôr radšej pomotám po hrebeni Kremnických vrchov. Z lesa som sa vynoril priamo nad obecným úradom a odtiaľto to malo byť už jednoznačné: nastupujem na „oficiálnu“ zelenú. A tá ma vedie podľa šípky vraj priamo k Ihráčskemu skalnému moru (to je tá bodkovaná, svetlozelená), nie hore dedinou ako mapa ukazuje. No fajn, to je ešte lepšie! Ale keď chodník aj značka skončili v kroví, už to také fajné nebolo. Z mora tiež nič teda... Inak tá tmavozelená je podľa „Mapy.cz“ a svetlozelená podľa „mapy.hiking.sk“. No proste trochu chaos:

Tak som len z toho krovia vyliezol na lúku ku krížu pod lipou (stále akože po tých zelených bodkách). Ale zelenú som našiel až vyššie v lese, aj keď už bez pochýb. Potom už skoro bez problémov až na Hostinec, aj keď na dve výnimky upozorniť treba. Prechádzka je to inak pekná, striedajú sa najskôr lúky a lesy, pod nohami dobrá, kamenistá cesta. Stará poriadne, o čom svedčia hromady kameňov popri nej a hrubizné stromy:

Vyššie v lese pod nohami je viac hliny, aj stôp po ťažbe dreva. Po výraznej odbočke doprava do kopca je to najviac rozryté a až hore na hrebienok je chodník nezreteľný – odbočuje nenápadne z tej zvážnice doľava, treba sa dobre po značkách na stromoch pozerať (to je tá prvá výnimka). Potom sa ale Kremnické vrchy odmenia po svojom – typicky peknou, lesnou hrebeňovkou a krásnymi bralkami okolo chodníka.

Len to netrvá dlho a východ z lesa na Chomov grúň je návrat do reality – nová, turisticky nechutná eurozvážnica. A just po nej značka velí obísť kopec Labušeň, smerom doprava. Ale pohľad dopredu a aj do mapy hovorí, že kopec sa dá obísť aj z druhej strany, smerom doľava! A funguje to a je to super, odporúčam. Koniec tejto druhej výnimky je na konci eurozvážnice, potom až k Hostincu už klasika po lesnej ceste.

No, to by bolo. Ale do Kremnice slabé dve hodky a času som mal dvojnásobne. Tak som to otočil cez dobre známe Tri kríže, Velestúr a Zlatú studňu, aby som si pod ňou našiel peknú, z chodníka dostupnú, ale skrytú vyhliadku – skontrolovať, čo nové na bystrickej strane. Až do vlastného kancľa som dovidel, kam už som pár mesiacov ani nepáchol, hehehe... A keď stačilo posedávania a obedovania, hybaj nazad na Hostinec, už najkratšou trasou. Viac v galérii, čo je hore nové. Len ten strmák nazad na Zlatú studňu sa na mňa nejako moc vyškieral, po tom obede...

U raneného bojovníka som dotankoval, lebo hoc nedeľa, Hostinec napriek svojmu menu zatvorený. A išlo sa dole. Kremnické vrchy sú v tomto zaujímavé – všade nejaký pomník, pamätník, baňa, božia muka, takže každú chvíľu je čo obzerať, nuda nehrozí. Tak aj na tejto modrej – príjemný zostup. Zabavil som sa pekne, aj som si nadbehol trochu do odbočky náučného chodníka, aj tu viac povie galéria. Potom už len poklusom skratkou nazad na stanicu. Predpovedaná búrka prišla od juhu, presne keď som mal nastupovať do vlaku. Ten samozrejme meškal, ale to už nevadilo, aspoň som v prievane dochladil motory :-)

Rišo Pouš