Val Forno - okruh cez Cima di Val Bona 3032m.

Maloja - už tradične parkujem na bezplatnom parkovisku. Z auta vykladám bajk a vyrážam po asfaltke smer Lej Cavloc.

V rámci šetrenia kĺbov sa snažím maximálne zapojiť do hry bajk. Za jazerom bajk zamknem o strom a ďalej už pokračujem peši. Najkratšia značkovaná trasa ku chate vedie dolinou. Pekné počasie mi nedovoľuje nefotiť aj keď som sa tu už toho nafotil. Táto dolina je určite jedna z najkrajších aké som kedy videl...

Prichádzam ku chate a rovno stretávam chatára Beata. Niečo tam aj s pomocníkom majstruje. Zdravíme sa a rovno sa ho pýtam na novú trasu ktorú dal oficiálne do prevádzky len nedávno. Celý nadšený mi hneď vysvetľuje čo kde a ako... 

Vyrážam s pozdravom, že vidíme sa za pár hodín... Začiatok vedie po už známej trase na Monte Rosso, ktorú Beat dokončil minulý rok a report z nej si nájdete dole pod článkom. V miestach kde značka odbáča smerom hore na vrchol odbočuje doprava nová modrá značka. Tá ma zavedie až na Passo Vazzeda ale tesne pod ním tu je vyznačená odbočka doľava na vrchol Cima di Val Bona. Pod vrcholom pekný hrebienok, najkrajšie úseky zaistené reťazami.

Výhľady sú parádne na všetky strany a je veru čo obdivovať. Na vrchole sa trošku venujem foteniu, rovnako aj pod ním pri návrate dole. Z Passo Vazzeda sa prehupnem na taliansku stranu. Po červenej značke sa dostanem až ku chate Grande Camerini. Na terase posedáva zopár talianov. Pri koláči s kolou sa dáme do reči. Dozvedám sa, že chata nemá stáleho chatára ale že ju prevádzkujú dobrovoľníci z horolezeckého oddielu. Striedajú sa každý týždeň, prípadne dva...

Okrem iného reakcia na to, že som slovák ani neprekvapuje: Zo slovákov poznáme Petra Sagana. Sme jeho fanúšikovia ani nie tak kôli výsledkom ako kôli jeho osobnosti a vystupovaniu... 

Z chaty vyrážam dokončiť okruh. Traverzujem suť. Značenie je pomocou tyčiek s červenou značkou. Pri každej tyči musím zastať a pohľadom do diaľky sa pozrieť kde je ďalšia. Vždy ju po chvíli hľadania nájdem.

Prichádzam do sedla Sella del Forno. Oddychujem a vychutnávam si výhľady. Podo mnou pobehuje svišť. V diaľke zbadám skupinku kozorožcov. Musím prejsť okolo nich. Ležia pri chodníku. Sú namosúrení, že sa musia postaviť :)

Uzatváram okruh pri chate. Ľadovcový tunel ešte stojí ale už sa mi nechce ísť až ku nemu spraviť fotky. Horúčava urobila svoje. Dopĺňam tekutiny, čaká ma ešte návrat dole.

Z túry s kamarátmi na Monte Forno sauž vrátila aj chatárka Alena. Vždy sa poteším keď mám do činenia s chatármi ktorí si vedia nájsť čas na túry v okolí svojej chaty... Máme sa o čom rozprávať... Okrem iného sa od Beata dozvedám aj pre mňa prekvapujúce info: aby spojazdnil môj dnešný okruh tak vyznačil aj tú červenú značku na talianskej strane... tak po partizánsky... vypytuje sa ma ako som išiel a či som nemal problém s orientáciou. Hovorí, že to ešte zlepší aby ľudia trafili aj v hmle...

Jediné čo ma napadá je dať mu prezývku Big Beat...

Počas chatárčenia na Forne vybudoval už tri modré reťazami zaistené trasy na tri vrcholy a premiestnil modrú značku na passo Casnil a samozrejme pretrasoval aj prístupovú cestu ku chate, tú musí po každej zime opravovať...

Podvečer bežím dole touto krásnou dolinou a ďalší Fornomentálny deň je pomaly za mnou... a ten bajk to je ale paráda za pár minút na ňom sfičať dole ku autu...

hodinky ukázali: 8:58hod. vypol som ich len počas dlhšej pauzy na chate, nastúpal som 2010v.m., prešiel som 27km, GPX na stiahnutie vpravo hore

Martin Bartoň