Babie leto v Kremnických vrchoch

Južná časť Kremnických vrchov je poriadne zalesnená a takmer bez výhľadov. Preto je možno dosť nezáživné motať sa tadeto počas „obyčajných“ a nedajbože ešte zamračených dní. Našťastie je tu babie leto, tento rok takmer nekonečné. Koniec októbra, najprv ranné hmly, neskôr modré nebo, krikľavé farby opadávajúceho lístia - to hneď aj chôdza po lesnej asfaltke naberá iný rozmer.

Jeden takýto deň som sa vybral obzrieť toto naše sopečné pohorie od jeho najjužnejšieho cípu smerom na sever po „hrebeni“, že skúsim kam dôjdem. Najprv po zelenej - z Budče cez strmé svahy národnej prírodnej rezervácie Boky, cez lúky a polia v okolí Budičky a Tŕnia a cez pestrofarebné zmiešané lesy až do ďalšej NPR Mláčik. Nad touto rezerváciou som sa napojil na červenú a cez Brestovú, Laurín a Tri kríže som došiel do Králického sedla, kde ma čas prinútil zabočiť dole na Králiky, aby som stihol autobus.

Nebudem sa tu veľmi rozplývať nad gýčovitou krásou jesenných lesov, akurát ma celú cestu napadali rôzne názvy pre tento článok (jeden hlúpejší ako druhý), ako „Cesta rozprávkovým lesom“ či „Farebné lesné tunely“ a podobné. A spomeniem aj to, že prvých ľudí som stretol (napriek ukážkovému počasiu) až na Troch krížoch. Motorkárov nerátam, to je škodná, nie ľudia :-) A ešte to, že skoro celé sa to dá prejsť aj na bajku, asi len okrem oboch rezervácií, kde by bolo viac tlačenia ako jazdenia. Ale tie sa dajú obísť po cestách. Táto prechádzka je stále v miernom stúpaní. Len občas sa do cesty postaví niečo prudšie, ale vždy krátke, len „na rozdýchanie“. A ešte spomeniem hádam to, že krásne paroháče cez cestu skákali. Krásne ale „sprostie“ - keby sa nepohli, človek by ich v tom lese nezbadal :-) Ostatné povedia fotky, ale treba tam radšej ísť a vidieť na vlastné oči.

Rišo Pouš