Kordícka brázda zo všetkých strán

Banskobystričania majú šťastie – z mesta do lesa je to na skok každým smerom a ak si chce človek užiť trebárs len popoludnie po práci prechádzkou v prírode, možností má až - až. Mestské lesy v r. 2007 len v Laskomerskej doline a na Urpíne vyznačili okolo 50km prímestských turistických chodníkov. Mapy sú na ich stránke http://www.lesybb.sk/?mid=12 K tomu bludisko značených trás v susedných Kremnických vrchoch, spleť ciest a chodníkov v Bystrickej vrchovine, Nízke Tatry a Veľkú Fatru ani spomínať netreba, sú na skok. Len si vybrať. Navyše stáročné baníctvo, pasienkárstvo a lesníctvo spolu s kopcovitým reliéfom riadne spestrili krajinu okolo mesta a preriedili lesy, takže nuda pre oči nehrozí.

Tu je tip na jeden okruh, ktorý sa dá zvládnuť peši asi za 10 hodín, rýchlejšie na bajku a v zime aj na lyžiach. Kordícka brázda je taká malá kotlinka medzi hrebeňom Kremnických vrchov a Bystricou, otvorená len na východ do mesta. Z jej hrebeňov je veľa ústupových možností, ak by sa počasie zhoršilo. Na začiatku stačí využiť MHD a doviezť sa napríklad do Podlavíc. Orientačný bod: krčma Rumpeľ. Na severe za dolinou Laskomer trčí na kopci vysielač, tam sa treba dostať – na zelenú značku, ktorá vedie okolo neho z ústia Laskomerskej doliny. Možností je vďaka chodníkom v  mestských lesoch viac. Odporúčam modro značené serpentíny od smerovníka „Pod Machútovom“,  ku ktorému je to z Podlavíc tak 10 minút. Na bajku sa dá výška najpohodlnejšie nabrať po asfaltke, ktorá vedie z mesta k vysielaču. Pasienky za vysielačom sú dobre hnojené ovcami a vidieť odtiaľ do ďaleka. Nasleduje traverz severným svahom Ostrého vrchu do Riečanského sedla – všetko v lese a krížom cez rúbane. Nádherný technický singlík, len keby kríky na rúbaniskách netrhali rajdy z rúk.

Zo sedla až na Kordíky sa príjemne striedajú lúky a lesy, pod nohami (lyžami, kolesami) cesta hlinená. Všade fľaky a šípky od reflexných sprejov, už sa ich nezbavíme do konca – jazdí sa tadiaľto Zelená stopa SNP. Z Kordík na Králiky je zas viac možností: najkratšie popod hrebeň Kremnických vrchov po zelenej, ale radšej po žltej do Kordíckeho sedla. Je to strmo hore lesom, ale keď to voľakedy povozy zvládli, na bajku „no problem.“ V sedle sa pešiak asi rozhodne pre červenú hrebeňovku, kde ho čakajú skaly, vyhliadky, jaskyne a priepasti, staré chotárne značky na kameňoch, tunel a na konci vysielač. Bajkeri majú smolu – po ceste paralelnou lyžiarskou cestou majú len ošumelý zrub Cabanka a traktormi rozrytý „Václavák.“

Sme na Skalke, asi v polovici. Čas na obed, ale čo tak dať si saunu? Za 3,30 na hodinu sauna, para aj infrakabína, bazén, vodná masáž a ani uterák netreba – kto odolá? A kto sem trafí v deň svojich menín či narodenín, má to zadara! Len či sa mu potom bude chcieť ísť ďalej? Ale domov sa treba nejako dostať - najbližšie je skotúľať sa na Králiky po modrej cez Bystrické sedlo, o pol piatej poobede ide odtiaľ bus do BB. Kto odolá, čaká ho z Králik perfektná prechádzka na Suchý vrch. Vedie najprv pomedzi chaty, neskôr po lúkach a ak modrú značku nevidieť, značky z mtb maratónu zablúdiť nedovolia. Výhľady doľava ukážu všetko, čo nohy od rána prešli. Kto mal málo vody na Skalke, môže sa dokonca v rybníku okúpať, ak ho rybári nevyženú. Ale voda je tu mútna, asi preto sa to tu tak volá. Trochu nepríjemné je to v týchto miestach pod nohami, cesta je totiž riadne rozrytá jalovicami, ale hlavne autami. A pozor na zúrivých motorkárov, tí aby tu neboli...

 Na Suchom vrchu stádo chát, ktoré si majitelia pipľajú každý víkend, ale tá hlavná je na zaplakanie a vidno že už dlho opustená. Treba sa ale okolo nej prešmyknúť smerom na návštevu zaujímavého miesta, ktoré nehodno obísť a ktoré by medzi tunajšími guľatými zalesnenými kopčekmi málokto čakal. Upozorňuje naň smerovník na ceste, ošumelý, ale zato vylepšený názornou kresbou. V lese sú skryté rozhádzané balvany obrastené machom, skalné bralá, dokonca jedno skalné okno. Ale čo je hlavné, 8 vynovených rebríkov, ktoré sa cez to všetko preplietajú k vyhliadke na vysokej skale. Nie je síce ten výhľad z nej kruhový, ako sľubuje mapa, ale zato parádny, oplatí sa venovať nejakých 20 minút tomuto jednosmernému okruhu.

Po návrate na modrú značku je to už dolu do mesta po asfalte, takže pri smerovníkoch pod Suchým vrchom je dobré odbočiť z cesty doľava popri ohrade. Krátko hore lúkou, chvíľku chodníkom v lese po severnom úbočí Suchého vrchu po stopách Zelenej stopy a už sa otvára pohľad na Bystricu. Smer je jasný, sledujúc cestu cez lúky sa nedá zablúdiť. Komu by sa to predsa podarilo, všetky cesty sa zbiehajú pri kravínoch na hornom konci Skubína a odtiaľ je to len pár minút dolu dedinou k začiatočnému „orientačnému bodu.“ Tip na záver: najkrajšie je to tu začiatkom októbra, plnofarebné. A dozrievajú fajné jabĺčka na starých stromoch uprostred pasienkov.

Rišo Pouš