Sever hrebeňa Kremnických vrchov

V kotline je ako v hrnci, inverzia zúri – treba sa vyššie vyšplhať. Volím severnú časť hrebeňa Kremnických vrchov medzi sedlom Malý Šturec a Skalkou. A dúfam že sa dostanem nad mraky. Na stanici v Čremošnom to veľmi pozitívne nevyzerá, inverzná oblačnosť je dnes vysoko.

Paralelne s asfaltkou šliapem po (žlto značenej) lesnej ceste do sedla Malý Šturec. Tam tiež nič, nad hlavou furt bielo, okolo len omrznuté stromy – znak toho že sa mraky v noci dvihli. Ale čo už teraz - pokračujem po červenej. Tento nástup na hrebeňovku nie je bohvieako využívaný, zo stanice sa viac chodí po modrej priamo na Flochovú. Aj preto že žltá, ktorou som do sedla prišiel, donedávna ešte nebola. Chodník medzi sedlami Šturec a Turecká cesta aj tak vyzerá – poriadne zarastený na viacerých miestach. Pri predieraní mladinou otriasam hrubú námrazu a o chvíľu už som aj ja riadne zasrienený. Ešte že je to suché... Na tomto úseku sa striedajú krátke a strmé stúpania a klesania, nepríjemné v tejto ročnej dobe mohutnou vrstvou bukového lístia, pod ktorou je ktovie čo. Aj hlina je mrazom dobre skyprená, prepadá sa a šmýka sa na nej. Na prvom úseku sú aké – také výhľady na asfaltku a do Zalámanej doliny, potom už len les.

Sedlo Turecká cesta je len taký zárez v hrebeni, prepája zvážnice na oboch jeho stranách – toto isto na jar preverím na bajku. Cez zvalené stromy bude treba síce prenášať, ale to je chvíľka. Zato červená hrebeňovka je nebajkovateľná, aj tlačiť by tu bol problém. Na rozdiel od lyžiarskych ciest od Flochovej na juh. Finálne prudké stúpanie na plošinu Flochovej a čo to? Slnko presvitá, žeby som sa predsa dnes aj nad mraky dostal? Je to tak, super! Zo skaliek pod vrcholom stúpania je nádherný výhľad na Krížnu, Majerova skala ledva trčí z mrakov, z Panského dielu vidno len vysielače. Čiže horná hranica mrakov dnes = 1100m, bude to tesné!

Aj je, na lesných cestách medzi Flochovou a Vyhnátovou si vychutnávam hru svetla s hmlou pomedzi stromy. Niekde zbehnem do hmly, niekde sa dostávam nad ňu a podľa toho poriadne skáče aj teplota. Na Vyhnátovej som síce vyššie, ale musím na strom, aby som mal výhľad na Skalku. Oplatí sa: na kremnickej strane sú mraky trochu vyššie a celé sa to cez sedlá prelieva na stranu bystrickú. Z južnej časti hrebeňa trčia len ostrovy, čím viac na juh, tým menšie. Krása, ani sa mi dolu nechce.

Ponad tunel len prefrčím, nasleduje najkrajšia časť hrebeňa so skalnými vyhliadkami, oknami a jaskyňami a to si treba vychutnať! Dnes sú bralnaté ozdoby hrebeňa ozvláštnené námrazou a útržkami riedkej hmly. Skalka a výhľad z nej (hlavne na východ) je pre dnešok tou „čerešničkou na torte“. Trochu ho kazí len stavenisko novej vyhliadky (dosť diskutované). Potom už len presun smer Bystrické sedlo a ponáram sa do mrazivého mlieka, v ústrety ďalšiemu päťdňovému pobytu v inverzii :-(

Rišo Pouš