Ultra Trail

Do tretice vraj všetko najlepšie, tak teraz sa to aspoň počasia týkalo. Lebo po nekonečne horúcom a suchom lete zdalo sa, že sa konečne začalo normalizovať. Teplota v Kokave a okolí bola počas prvej septembrovej soboty ideálna na svižné pobehovanie, severáčik dochladzoval prehrievajúce sa motory a doobeda dokonca aj pár malých prehánočiek pokropilo rozpálené čelá. Že je to ale krajina intenzívne používaných chotárnych a lesných ciest, bolo na nich poriadne veľa prachu. Na pár miestach, kde sa „drevo z hory tíško z

Piatkový večer v Telgárte: isto boli medzi domácich infiltrovaní nejakí nenápadní „men in black“ a sledovali dianie okolo školy. Lebo toľko mimozemšťanov sa na štart Stíhačky tentokrát zliezlo, ako už dlho nie. A to len o tých všeobecne známych hovorím. V kombinácii s takmer ideálnou predpoveďou počasia sa teda čakali kozmické časy a útok na nie veľmi starý rekord Patrika Milatu (11:24 z r. 2024). A navyše nejako podozrivo veľa ľudí bolo v štartovke, čo teda ozaj nie je obvyklé – tých pomalších vždy odrádza eliminačka na Čertovici. Ak

Môže kto chce čo chce hovoriť, MF100 považujem za najnáročnejšie ultra na Slovensku, aj keď tento rok mu statočne konkuruje napríklad komunitná Oravská Ultra Výzva . Parametre sú jedna vec (COROSy namerali 105 km / 7200 v. m), ale hlavne vieme, čo dokáže vystrájať počasie koncom júna. A teraz sa teda predviedlo tak, ako ešte pri žiadnom z doterajších ročníkov. Vrcholiaca vlna horúčav s maximom takmer na 40 stupňoch? Ideál na behanie! Preto som v piatok večer odchádzal do Terchovej čo najneskôr a s takým rešpektom, ako ešte nikdy. Rešpekt podporený

Po aprílovej suchote konečne prišiel front – a poriadne zvlnený, vraj nepredpovedateľný vo svojom pohybe a lokálnych prejavoch. Ale nechal som sa vylákať zo suchého pelechu, veď vraj má len ráno pomrholiť a potom bez zrážok až do večera. To medzi Zvolenom a Dobrou Nivou, kam sme sa chystali poobzerať chodníky a cesty v Lomnianskej vrchovine, západnej časti Javoria. Aktívna matka nemá voľno hocikedy, tak bez ohľadu na počasie musí vyraziť. Len potrebuje vraj rozháňača medveďov. Na inak jednoduchej trase Zvolen – Kráľová – Gavurky - Dobrá Niva –

Mal byť o polovicu dlhší a o týždeň skôr, no to som ešte skapínal s boľavou hlavou a nejakou virózou. Celý pracovný týždeň rovnako tak. Ale keď hlava v piatok dobolela, hneď začala vymýšľať pre telo program na víkend. Že keď na tú MF100 už moc nenatrénuje, aspoň sa aklimatizuje – jednak na tie trópy, ktoré akurát prišli, jednak na HOKY , ktoré už som dlhšie nemal obuté, lebo si ich šetrím na stovky. No a prečo si nedať ako prvú stovku v sezóne hneď tú najťažšiu? Bude sranda tak či tak, pretože tento posledný seriózny tréning bol

Dolina Bystrô, ktorá na severe Veľkej Fatry ústi do Váhu medzi Švošovom a Hrboltovou, nie je zdola veľmi navštevovaná. Vedie ňou síce žltá značka, ale prístup k nej je len z mega rušnej hlavnej, zastávky verejnej dopravy sú ďaleko. Tak sme využili, že sme sa taja nazbierali, naskákali sme do auta a pohodlne to odparkovali pod horárňou v ústí, pred zákazom vjazdu. Program bol jednoduchý: priamo na juh cez Maďarovo, popod Šiprúň, cez Smrekovicu k útulni Limba pod Rakytovom. Tam občerstvovačka a rovnako nazad, možno s malými vylepšeniami a odbočenia

Strašné čosi – z brutálneho ultradiktátora El Prezidenteho sa vraj stáva mäkkýš a ľudomil. Kvôli nejakému zanedbateľnému polomu nad Hačavou normálne že preložil a skrátil trať! A dokonca aj infomail dal preložiť do maďarčiny!!! Nechcelo sa mi veľmi tomu veriť, poznáme všetci ten jeho šibalský úsmev. A dobre som spravil - no nedalo mi to a išiel som sa presvedčiť na vlastné oči a nohy. Už klasicky ako hyena bez čísla, ktorá nepohrdne odpadkami z občerstvovačiek. Veď zadarmo nech aj črevá trhá, že? Inak tá Hačava nebola jediná zmena –

Zachcelo sa deve potrpieť si, potrénovať dlhé trate. No nie v davoch organizovanej akcie, radšej vraj osamote. Takmer. Lebo rozhodila siete a ukecala ďalších dvoch spolutrpiteľov. Bulvárny reportér sa potešil, že aj jeho oslovila - bulvár dostane nažrať, isto budú ku koncu slzy a krv. Naklikala totiž deva v mape peknú päťdesiatku – v krajine, ktorou sa dobre behá, ale že nie, ona je turistka, že behať ani za nič. Že rýchlou chôdzou to vychádza na poctivú „poldennú túru“, čiže 12 hodín, čiže takto v polovici apríla na pohodu bez čeloviek. Nako

Tak je to tu zas – ultrasezóna už dávno beží, ale niekto si trúfa po „až jednom“ tréningu v teréne naklikať v mape maratónik s 2000 výškovými. A namiesto toho, aby si to sám tichúčko odtrpel, bohorovne so sebou stiahne tých, ktorí ho už párkrát poriadne prehnali po grúňoch. Tretí a najpomalší ultráš sa tentokrát nezúčastnil vďaka nejakej úbohej výhovorke, tak psa len hrôza obišla, keď zbadal vyšvihané lýtka zvyšných dvoch. Ale už sa nedalo cúvnuť. Tentokrát to teda bol okruh po zaujímavých miestach okolo zlatého mesta, so štartom a�

Aj do trailovej sezóny treba pomaly telo prebudiť, tak som využil domáce ihrisko a týždenník na vlak, vyskočil z osobáku v Príbovciach a našteloval sa tak, aby som sa po nejakých štyroch hodinách ďalším osobákom mohol vrátiť domov. Jednoduchý plán bol taký, že po fajných, mäkkých lúkach sa dostať do podhoria Malej Fatry, obehnúť kolečko po lesných cestách krížom cez zaspávajúce lyžiarske stredisko vo Valčianskej doline, popri partizánskych bunkroch (kde som v živote nebol) a s otočkou niekde pod Hnilickou Kýčerou sa po druhej strane bočného

V bežeckom kalendári úspešne zakorenené podujatie vo Svite, memoriál Jána Svočáka, oslavoval v sobotu 21.3. už desiate narodeniny. Pri tejto príležitosti organizátori pripravili novinku: 65 km trať s prevýšením 2800 metrov. Popri nej čakala na pohybuchtivých už klasická 45-ka, a potom ešte zopár ďalších tratí a kategórii. V tej na 21 km boli dokonca vyhlásené Majstrovstvá Slovenska v horskom behu, tu si tituly odniesli Pavol Orolín a Mária Danečková. Posvietime si ale bližšie na dve najdlhšie trate, kde do cieľa pribehlo spolu vyše 410 bežcov. Veľmi s

Horskú hradbu, oddeľujúcu Košickú kotlinu a Východoslovenskú nížinu, tvorí od severu na juh päť podcelkov, v podstate bývalých treťohorných sopiek (Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič). Po Miliči som sa už raz motal ( TU ), asfaltové cesty cez Bogotu ma moc na pešiu turistiku nelákajú, tak prišiel rad na dve „sopky“ z názvu. A rovno poviem, že nič moc, ale GPX je hore, ak niekto chce. Je tam síce pár pekných miest, ale medzi nimi hafo fádnych lesných ciest, vylepšených koncom upršaného decembra 2025 (keď som sa tam motal) blatom po ťažobn�

Klasicky zo Šútova do Vrútok bol zámer – hore cez chatu pod Chlebom, cez Kriváne a Suchý, dole cez Maguru. Ale prečo popri Váhu? No lebo počasie bolo proti a otočilo ma za Pekelníkom nazad, tak som sa nejako domov musel dostať – a keď to nešlo po hrebeni, išlo to popri Váhu, no čo už... Lebo januárové inverzie skončili, nabehol teplý front, malo jemne snežiť a na hrebeni vôbec nefúkať. Tak som si povedal, že aj keď výhľady nebudú, snehu je málo, je tuhý, červená hrebeňovka bude predupaná, veď aj inde je to na tenisky. Lenže nesnežilo a na hreb

Táto krasová planina na severe Hnileckých vrchov je prekrižovaná dosť hustou sieťou turistických trás s mnohými artefaktami niekdajšej banskej činnosti, rozľahlými lúkami, peknými (aj cennými) lesmi, početnými rozhľadmi zo skaliek a brál – no oplatí sa! Len v lepšom počasí ako koncom usmokleného a zahmleného decembra. Ale čo, aj to sa počíta – aj keď blatu na cestách sa niekedy dosť ťažko vyhýbalo. Vyrazil som z horného konca Matejoviec nad Hornádom po červenej do Poráča. Odtiaľ som v podstate obišiel Poráčsku dolinu zo severu aj z juhu,

Sychravá jeseň s inverziami v polke decembra? Ozaj výhra! A ešte keď aj to málo snehu sa už takmer stratilo. Tak sa išlo behať. Voľba padla na okruh po lesoch, štáloch a (prevažne) banských pamiatkach najjužnejšieho juhu pohoria Vtáčnik, so štartom a cieľom v Žarnovici a otočkou v Novej Bani. Len dva kusy sme sa do auta nazbierali, ale exkluzívne parkovanie pri žarnovickej plochej dráhe vybavené. Začiatok a koniec po poriadne hrboľatej modrej, aj s niekoľkými obchádzkami, aby sme nešli tam aj nazad to isté. Potom poznávací výlet po novobanských n�