Ultra Trail

Pri týchto ultravýmysloch mám rád, keď majú nejakú logiku, keď to nie je len bezduché naberanie kilometrov a výškových metrov. A Majo jednu takú logickú líniu vymyslel a aj sa s myšlienkou podelil: chcel ísť z domu (z Turian) cez hrebeň Krivánskej Fatry a Oravskej Magury do Námestova. Okrem nástupu na hrebeň a zostupu do cieľa je to navyše jednofarebná, červená linka. Také sú najlepšie. A vraj ma vezme so sebou. Srdco bulvárneho reportéra najskôr zaplesalo (bude fotomodelka), ale hneď aj padlo do gatí, lebo som nameral dobrých 70 km a po antibiotik

Tak sme tu po troch týždňoch zas – na stanici v Nosiciach, aj s bývalým kamarátom a jeho chytrým telefónom. Obaja ešte mŕtvejší ako minule, jeden po svalovici, druhý po antibiotikách. Len telefón si veselo žije. Ale tak no, veď aj utrpenie treba trénovať, Hriňovská stovka sa blíži. K celkovej pohode sa pridáva aj počasie, pre ktoré platí staré známe „ani psa by von nevyhnal“ – ale ultráša s pokojným svedomím. Leje, fúka, zima je, no ideálny tréning to bude. A počítať musíme aj s kvalitne namieseným blatkom. Jediné, čo nás drží v nál

Nooo už je to poriadne dávno, čo sme boli s „bývalým kamarátom“ na spoločnom výbehu. Ale čas dozrel a májové počasie tiež... Máj, lásky k ultrabehu čas :-) Oboch nás už dlhšie lákala modrá z Nosíc až na česko-slovenskú hranicu pri chate Portáš. V podstate po kopčekoch medzi Púchovskou a Maríkovskou dolinou, zväčša do kopca. Hikeplanner napočítal dákych 36 km a to nám úplne stačilo. Lebo obaja polomŕtvi, každý pre niečo iné. Ešte potom bolo treba zbehnúť dole do Čertova na autobus – no, dokopy ani nie 40, ale nakoniec sme si to ešte n

Pretože mi došla invencia vymýšľať trasy vo vnútri okresu, vymyslel som si, že si z domovského Turca zabehnem do Ružomberka. Snehy miznú z veľkofatranských pasienkov raketovo (veď ich ani veľa nebolo túto zimu) a zvážnice nižšie ako 1000 m sú už dávnejšie behateľné, bude to pohoda. Možno s výnimkou okolia sedla Príslop na začiatku, ale tam sú tiež lúky vytopené, aj z domu to vidím. Využijem najmä cyklotrasy, ktoré križujú Ľubochniansku, Bystrú a Čutkovskú dolinu – dúfam, že ma predtým pohraničiari v sedle Príslop nezastrelia. Osobáky z R

No, preklápa sa nám sezóna šmýkacia pomaly do behacej... Predtým však ešte posledné záchvevy zimy pred posledným marcovým víkendom - a s nimi dve správy, klasicky dobrá a zlá. Dobrá, že nasnežilo. Zlá, že len vysoko. Dole iba zvážnicové blatá zamrzli. Tak som si rozhutoval, čo s načatou nedeľou v rámci okresu, aby z nej aj tento outdoorový bulvár mal dáky úžitok. A som si vymyslel, že tak ako som chlpatú sezónu začal, bolo by dobre ju aj zakončiť, lebo sa má totálne brutálne otepliť. Čiže idem zo Sučianskej doliny na Malý Kriváň malofatr

Perfektne fungujúci Murphyho zákon priniesol po predčasnej jari studený front presne pred prvým marcovým víkendom. Čiže po krásnych a teplých pracovných dňoch sobota veterná, studená, všetko zamrznuté na kosť, alebo skôr na čistý ľad. A navyše prikryté centimetrom prašanu, ktorý parádne maskoval žraloky a iné zákernosti, ktoré predošlé odmäky vyplavili "na hladinu". Takže vôbec sa mi nechcelo trepať lyže niekam, kde ich budem musieť najskôr hodinu vynášať a potom budem nimi po ľade škrípať. A všetky vnútrookresné šliapacie lokali

Akurát som špekuloval, kam ísť v sobotu telo vyvenčiť, keď došla správa od Maja: „Ideme s Jožom pobehať, asi 50, pridáš sa nech ho sám nebrzdím?“. Došla aj mapka – pekné kolečko. Také logické tvary, to ja rád. Aj keď... Trochu som zaváhal, lebo ukazovala skoro 60 a Majo potom ešte čosi poslal, akože Jožo je dáky premotivovaný a už nakreslil aj druhé kolečko, 70-kilometrové. Ale to už psí rozum nebral, len sa tešil, že ho dobre vyvenčia. Počasie hlásili ideálne na pobeh – psa by von nevyhnal, ale ultráša pokojne. Takže dohoda padla, nové

Okolo horného toku Kysuce vedú až tri červené značky – jedna južne od doliny po hrebeni Javorníkov, druhá severne po čs-hranici a tá tretia medzi nimi, ale tiež na sever od rieky. Z Makova (od chaty) do Rakovej (ku stanici) takým oblúkom, strakatou lazovou krajinkou Beskýd a Turzovskej vrchoviny. Takto subjektívne a „na oči“ sú tie prvé dve červené značky krajinársky krajšie, čo ale neznamená, že táto je škaredá. Ale aj tak netuším, prečo práve táto je tá magistrála. Meria 44 km a je to furt hore a dole, dokopy nastúpa dákych 2000 metrov. V pod

Joooj chudák Slavo – aj jemu tento rok korona pridala šediny. Presun z jari do jesene a aj tak s druhou vlnou pandémie hrozilo, že nebude nič. Ako naschvál, 13. ročník. Nakoniec to stihol zaonačiť, vzhľadom k podmienkam veľkolepo. A čiastočne sa aj k tým koreňom vrátil ako sľuboval a celkom napínavé to aj vďaka tomu bolo. Len sa tá trinástka vyzúrila aj v podobe počasia – just trafil Slovensko studený front, a teda poriadne zúrivý bol ráno pri štarte! Ale pekne po poriadku. Najskôr korona: žiadne socializačné telocvičňové orgie, dokonca presun

Normálne sa aj trochu hanbím. Po Fatrách lietam od detstva, lebo je to moje domáce ihrisko, ale o nejakej veľkofatranskej magistrále som donedávna nemal ani šajn. Aj keď som ju už párkrát prešiel, celú aj po častiach, v každom ročnom období. Ale ozvala sa Julka, ktorá si zmyslela, že keď začala tou najdlhšou turistickou magistrálou, postupne pozbiera aj ostatné. Či s ňou pôjdem, keď som domáci. Takej cti sa mi dostalo, nehodnému! No a takto si to na mňa vymyslela: termín stanovila na 15.9., tretí deň po Ponitrianskej stovke. Isto preto, aby som cestou nevr

Noooo, poriadne mieša kartami tá pandémia! Druhá vlna je so začiatkom školského roka tu, s ňou sprísňujúce sa opatrenia až zákazy pre konanie hromadných akcií. Červená na korona-semafore zasvietila 12.9. aj pre okres Nitra a tohoročná P100 sa uskutočnila len tak – tak, a v poriadne upravenej podobe, aby bola čo najviac bezpečná. Napríklad prezentácia aj cieľ pekne vonku a žiadne vyspávanie v telocvični po akcii. Rúška aj po štarte, kým sa stádo za Handlovou neroztratilo, žiadne babranie sa rukami v jedle na kontrolách, samozrejme dezinfekcia a meran

Že sa už vlani urodilo okrem korbáčikov v Zázrivej aj nové ultrabehavé podujatie som vedel, len už neviem prečo som sa tam nedostal. No tento rok corona pomiešala karty a aj termín bol akýsi vhodnejší... A bulvár treba kŕmiť pravidelne a tradičné podujatia mu už nestačia. Inak tento nový termín: asi fajn na rozbeh pred jesennými stovkami, nie? Alebo na vyklusanie MKMK hehehe... Chvály o výmysle Jogošíkovcov sa niesli slovenským ultravesmírom už vlani v máji, teraz sa rodičia podujatia spriahli so SUT, tak hádam zas o level vyššia úroveň bude zaručen

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný š

Nadišli začiatkom augusta konečne tie pravé letné dni: horúce a lenivé, prežiarené a pomalé. Aj telo je nejaké lenivé a pomalé, aj keď hlave sa pobehávať celkom chce. Nóóó, ale zas nie v takom hice ako sa chystá. Skoré ráno, ešte sivé, nezobudené, je preto na to ako stvorené. Pred nástupom do práce osoží pár hodín v prírode a príjemnom chládku. A treba aj nabrať nejaké tie výškové metre, nie len sa po rovinkách šuchtať. Preto beriem prvý ranný autobus, ktorý stúpa na Bystričku - pred konečnou už sa v ňom veziem sám. Na cestu ešte nesvie

Príjemne Prebehlo Piate Pokračovanie Parádneho Päťdesiatpäťkilometrového Pobehania Po Prekrásnej Prírode... Veľkej Fatry. Alebo: najbrutálnejšie „krátke“ ultra na Slovensku sa dožilo svojho prvého malého jubilea - a s úspechom. Lebo blata nebolo moc, nik sa nezrakvil, počasie prialo a corona dovolila. Malí nedobrovoľní darcovia krvi sa nerátajú (nejaké to koleno, to sa stane) a popoludňajšie búrkové mraky tiež len postrašili, nakoniec z nich nič nebolo. Ale keď sa ráno dvihli hmly a slnko a nastúpilo monzúnové dusno, kadejaké prognózy sa rojil